Mesto Trenčín má podľa Jána Babiča veľmi pestrú a hodnotnú hudobnú scénu s dlhoročnou tradíciou.
TRENČÍN. Hudobná scéna v Trenčíne je v súčasnosti výrazne ohraničená možnosťami jej prezentácie. Nie sú k dispozícii priestory pre realizáciu koncertov, nie je dostatočná finančná podpora zo strany mesta a jeho rozpočtu. Myslí si to predseda kultúrnej komisie pri mestskom zastupiteľstve v Trenčíne Ján Babič.
"Je priam hrozivé konštatovanie, že mesto Trenčín nemá funkčný dom kultúry, teda priestor pre sústredenú mnohožánrovú kultúrnu činnosť. Hudobné podujatia usporiadané súkromnými agentúrami a vlastníkmi spoločenských zariadení majú pochopiteľne väčšinou komerčné zameranie. Priestory bývalého Domu armády sú v správe Ministerstva obrany SR a momentálne neexistuje žiadna dohoda o prípadnej spolupráci s mestom na využívanie jeho priestorov, mimochodom veľmi kvalitných z pohľadu akustiky, javiskovej techniky, hľadiska a služieb," priblížil Babič.
Priestory kina Hviezda sú podľa neho pre usporiadanie koncertov použiteľné vo veľmi obmedzenom rozsahu. V jeho útrobách sa nachádza Klub Lúč, ktorý poskytuje priestor pre pravidelnú alternatívnu tvorbu a koncerty malých foriem. Aktívnou hudobnou scénou s vynikajúcou kvalitou technického vybavenia a veľmi účinnou a aktuálnou dramaturgiou je Piano Club, kde sa konajú aj mestom podporované hudobné podujatia. "Mesto vlastní, alebo prevádzkuje desať budov, v ktorých sú umiestnené kultúrne strediská. Tieto sú rozmiestnené v štyroch mestských častiach a ich prevádzka a údržba predstavuje ročné náklady 150.000 eur. Sú vypracované návrhy riešenia tohto neúnosného stavu, žiaľ, na ich schválenie nie je v momentálnom mestskom zastupiteľstve politická vôľa," skonštatoval Babič.
Mesto Trenčín má pritom podľa neho veľmi pestrú a hodnotnú hudobnú scénu s dlhoročnou tradíciou. Je tu vysoko kvalitný komorný orchester, niekoľko folklórnych súborov s dlhoročnou tradíciou a vekovým rozpätím od žiakov po seniorov. Veľkú tradíciu v spektre hudobnej scény má dychová hudba. Jej nositeľom bol Mestský dychový orchester a Posádková hudba armády SR. Ani jedno z týchto vynikajúcich telies mimochodom šíriteľov odkazu skladateľa Trenčana Karola Pádivého dnes už neexistuje. "V meste je aktívnych viacero rockďnrollových, niekoľko džezových kapiel, medzi ktorými treba spomenúť formáciu Aurélius Q, ktorá oslávila vlani 20 rokov svojej existencie na slovenskej hudobnej scéne. Z toho sa odvíja aj tradícia hudobných podujatí, keď festival folklóru Pri Trenčianskej bráne má 27 rokov, Festival dychových hudieb Karola Pádivého viac než 20 rokov a Trenčiansky jazzový festival Jazz pod hradom slávi toho roku 20 rokov nepretržitej existencie. Organizovanie týchto podujatí je však skôr dielom nadšencov a fanúšikov týchto žánrov, než výsledkom plánovanej stratégie a podpory," pripomenul Babič.
Nádej pre trenčiansku hudobnú scénu vidí vo funkčnej a aktívnej Základnej umeleckej škole. Záujem o štúdium na hudobnom odbore prejavuje každoročne okolo 600 žiakov. Ich zameranie kopíruje aj štruktúru hudobnej scény, najväčší záujem je o štúdium spevu a hru na gitaru, nasleduje klavír a klávesy, prípadne flauta a klarinet. Naopak, mladých hudobníkov príliš neláka štúdium hry na plechové dychové nástroje a na akordeón, uzavrel Babič.