Ján Fábian sa dotýkal zlata v hĺbke takmer dvoch kilometrov. Žiadne si však vziať nemohol. Jeho život je spätý s baníctvom.
TRENČÍN. Profesor pre dobývanie ložísk Ján Fábian (88) videl 46 krajín celej planéty z pohľadu, ktorý bežný smrteľník nikdy nezažije. Svetovo uznávaný banský odborník sa pohyboval pri ich návštevách nielen na povrchu, ale predovšetkým hlboko pod ním. V africkej Ghane sa dostal do hĺbky, v ktorej takmer žiadny Slovák ešte nebol.
Trenčania ho v uplynulých dňoch osobne spoznali počas niekoľkých stretnutí.
Rozprával tu o dokumentárnom filme Banícky chlebíček, v ktorom stvárnil hlavnú postavu so zaujímavými názormi.
* Banícky chlebíček vám učaroval už v mladosti. Odkedy vás živil?
- Ja som tretia generácia baníkov v našej rodine a dnes v mojich šľapajach pokračuje môj syn. Tejto profesii sa venujem od svojich sedemnástich rokov. Štúdium banského inžiniera som ukončil po piatich rokoch v roku 1959. Celý život som žil pre baníctvo nielen na Slovensku, ale po celom svete. Štyri roky som pracoval v Lusake v africkej Zambii ako hosťujúci profesor, od roku 1971 takmer dva roky v Kanade. Pôsobil som aj v Nepále, Indii, Mexiku, Sýrii či Iráne. Prešiel som s baníckym remeslom takmer päťdesiat krajín celého sveta.
* V africkej Ghane ste sa dostali takmer do hĺbky dvoch kilometrov. Aký je to pocit?
- V najhlbšej šachte v Ghane som sa ocitol v hĺbke 1600 metrov pod zemským povrchom. Je to obrovské svetové ložisko zlata, ktoré má po dĺžke osem kilometrov. Samé zlato a zase zlato. Na osemkilometrovej dĺžke je sedem vertikálnych šácht vzdialených od seba kilometer.
*Aké sú tam teplotné podmienky?
- Baníci vždy potrebujú čerstvý vzduch, ktorý sa saje a tlačí po chodbách a tuneloch. V hĺbke nad 1300 metrov sa musí schladzovať. Na povrchu musí byť veľká chladnička, ktorá vzduch schladí na 6° C. Kým príde do hĺbky 1600 metrov má už opäť štyridsať stupňov a prichádza do ďalšej chladničky a tlačí sa ďalej do chodieb a tunelov.
* Ako vlastne vyzerá šachta v bani, v ktorej sa doluje zlato?
- V kremeni sú zlaté žilky ako vlasy. V bielom kremeni sa nachádza spleť takýchto vlasov. Na povrchu sa to po vyťažení drví a melie. Čisté zlato sa potom získava pomocou kyanidov. Potom sa ešte pretaví a putuje do švajčiarskych bánk.
* Ako sa takéto bane podarilo v Ghane vybudovať?
- Celé baníctvo v Afrike pozdvihli Angličania, Francúzi, Portugalci, Nemci a Španieli. Každý z pohľadu svojho štátu dirigoval tieto čierne zeme, vybral z nich čo najviac nerastného bohatstva. Brali však aj vzácnosti z prírodného bohatstva, napríklad kly zo slonov.
* V akých podmienkach černosi pracujú? Videli ste v baniach pracovať deti?
- Pracovná morálka je primeraná, ale väčšina afrických baníkov je podvyživená. Deti som však v baniach v Afrike pracovať, našťastie, nikdy nevidel.
* Ako reagoval váš pud sebazáchovy pri zostupoch do obrovských hĺbok?
- Baňa si berie svoju daň, keď chceme vyťažiť a zobrať nerast z matky Zeme. Najväčším nebezpečenstvom je výron plynov a potom výron vody. Veľkým nebezpečenstvom sú aj horské otrasy. Ja som najväčšie nešťastie zažil s dvanástimi obeťami. Pamätám si však na obrovskú tragédiu na šachte Dukla v Karvinej v roku 1961. Bolo tam 108 mŕtvych, z toho 13 Slovákov.
* Baníci patrili k najtvrdším chlapom. V ktorej krajine je ich postavenie v spoločnosti najlepšie?
- Vysokú životnú úroveň majú baníci vo Švédsku, v Kanade, v Austrálii, v Juhoafrickej republike i v USA. S baníctvom som prešiel 46 krajín a osobne sa mi najviac páčilo v Slovinsku a v Nepále.
* V ktorých štátoch je i remeslo baníkov najnebezpečnejšie?
- Z pohľadu bezpečnosti práce a úrazovosti je to Čína. Majú obrovské množstvo malých baní, kde veľmi primitívne robí veľké množstvo ľudí. Sú to plynujúce bane s explóziami. Práve veľa ľudí v Číne z pohľadu bezpečnosti práce zomiera
