Niektorým skrátené úväzky vyhovujú, nie je ich však veľa. Tento spôsob schvalujú najmä maminy či študenti, ktorí majú viacero povinností.
TRENČÍN. V Nemecku využívajú na znižovanie nezamestnanosti skrátené pracovné úväzky. U nás je situácia iná, niektorí majú práce vyše hlavy a niektorí nemajú žiadnu prácu. Zamestnávatelia však takúto možnosť veľmi využívať nechcú.
Jedna z možností
„Na Slovensku je zaujímavý paradox. Máme armádu ľudí, ktorí sú bez práce, bez príjmu a preto sú ich rodiny v hroznej situácii. A na druhej strane je tu úzka skupina ľudí, ktorá má roboty habadej aj veľa platov a s tým nič nerobíme,“ povedal Július Brocka, podpredseda KDH s tým, že v Nemecku i Rakúsku je situácia iná, vysoké percento populácie využíva práve takúto formu zamestnania. Podľa jeho slov by však bolo potrebné, aby aj Zákonník práce riešil motiváciu zamestnávateľov napríklad odpustením odvodov.
„Je to tu dosť bežné, najmä u nás v Erlangene. Využívajú to najmä mamičky a študenti. Erlangen je výrazne študentské mesto,“ reaguje Slovenka Jana Švančarková žijúca v Nemecku.
Práca na skrátený úväzok vyhovuje najmä mamám či študentom, ktorí majú viacero povinností. „Pracovala som na skrátený úväzok, určite mi to vyhovovalo. Dá sa lepšie zadeliť čas. Potom som dostala výhodu, že som si ďalších šesť vyučovacích hodín mohla zadeliť voľne tak, aby mi to vyhovovalo,“ objasňuje učiteľka Lucia Lakatošová.
Jej povolanie má výhodu aj v tom, že môže chodiť z práce skôr. Dodáva skúsenosť: „Mám kolegyňu, ktorá pracuje na skrátený úväzok, pretože má tri malé deti.“
Čo na to zamestnávatelia
Hľadanie práce na skrátený úväzok je riadna fuška.
Pracovné portály síce ponúkajú aj takéto možnosti, no zvyčajne to nie je práca, ktorá zaujme. Ponuka zasahuje také oblasti ako wellnes, poradenstvo, ale dá sa nájsť aj práca lektora jazykov.
Záujem zamestnávateľov je však nízky. Zvyčajne hľadajú ľudí na trvalé úväzky.
„Preferujeme trvalé pracovné pomery, pretože nám záleží na kvalite služieb, ktorú našim zákazníkom poskytujeme. Preto našich ľudí školíme a záleží nám na tom, aby v našich tímoch pracovali skúsení ľudia na všetkých úrovniach,“ hovorí Zuzana Lošáková, komunikačný obor hypermarketu.
Podobné skúsenosti prezentuje aj telekomunikačný operátor. „Pracovné pozície na skrátené úväzky primárne nevyužívame. Výnimkou sú zamestnanci, ktorým zamestnávateľ vyhovel v žiadosti o zamestnanie na skrátený úväzok vzhľadom na závažnosť ich požiadavky,“ objasňuje Ivica Hricová, PR koordinátorka.
Podľa ministerstva práce je porovnanie slovenských podmienok so zahraničím nie celkom najvhodnejšie. Pretože v týchto krajinách sú priemerné platy niekoľkonásobne vyššie ako na Slovensku. „Z tohto dôvodu niektorí zamestnanci nemajú problém pracovať napríklad aj na kratší pracovný čas – napríklad 20 hodín týždenne, pričom ich príjem aj keď o polovicu znížený, im stále postačuje na dôstojný život,“ vysvetľuje Michal Jurči, tlačový odbor ministerstva práce.
Pri priemernej mzde na Slovensku do 800 eur by podľa jeho slov zamestnanec pracujúci 20 hodín týždenne mal hrubý príjem niekde na úrovni 400 eur, čo by pre neho znamenalo výraznú zmenu životného štandardu.
„Nehovoriac o tom, že človek s minimálnou mzdou by pri 20 hodinovou pracovnom týždni nezarábal ani sumu životného minima,“ dodáva Jurči.
