Obce nesúhlasia s novelou zákona, ktorá oklieštila ich rozhodovanie. Podľa nich by logicky mali rozhodovať o svojom území.
TRENČÍN. Obce a mestá budú mať obmedzené kompetencie. Koncom júna schválili poslanci novelu o veľkých investíciách. Samosprávy prídu o možnosť rozhodovať o využití svojho katastrálneho územia. O tom, či na ich území pribudnú investori, bude rozhodovať vláda. Výstavba kasína či ropovodu sa tak v našich mestách môže stať realitou, ak o nich rozhodne vláda ako o významnej investícií.
Rozvoj bez obmedzení
Nový zákon o investíciách prinesie nový mechanizmus rozhodovania.
Významná stavba s investičnými nákladmi najmenej 100 miliónov eur, ktorá prinesie vytvorenie aspoň 300 pracovných miest, má obchádzať rozhodovacie právomocí samospráv. Združenie miest a obcí (ZMOS) však argumentuje voči tomuto zákonu.
Napriek tomu, že obce neodmietajú investície, odmietajú toto obmedzovanie. Želajú si rozvoj, vytvorenie nových pracovných miest, „ale nemožno ich obchádzať pri investíciách, ktoré majú z pohľadu štátu strategický význam,“ dodáva Marta Bujňáková, hovorkyňa ZMOS-u. Podľa jej slov treba veľmi citlivo rokovať najmä o negatívnych dosahoch týchto investícií na danú lokalitu, pretože úsilie samospráv na rozvoji územia by tak mohlo byť znehodnotené. „Trváme na tom, že strategické investície je potrebné umiestňovať v dialógu so samosprávou a obyvateľmi miest a obcí a v súlade s územným plánom, ktorý je dôležitým plánovacím nástrojom samosprávy na ovplyvnenie všetkého, čo sa bude na jej území diať,“ dodáva.
Načo sú územné plány
Obavy majú viacerí starostovia, pretože o tom, čo sa bude v ich obciach diať, by mali podľa nich logicky rozhodovať ľudia i samosprávy.
„Určite by to malo ostať v kompetenciách obcí, pretože to bude ovplyvňovať život v obci a najmä ľudí, ktorí tu žijú,“ hovorí Eva Beňovičová, starostka Trenčianskych Stankoviec. Podľa jej slov je to úplne proti zdravému rozumu, pretože občania by mali rozhodovať o tom, ako dané projekty ovplyvnia ich život v obci i životné prostredie.
„Otázne je, načo sa robia územné plány, ktoré zaväzujú občanov ale i investorov, kde čo môže a nemôže byť a nakoniec sa nemajú rešpektovať,“ objasňuje starostka a zároveň hovorí, že v obci sa už dávno hovorí o ťažbe uránu, ktorá sa dotkne nielen ich.
„Ľudia nie sú nadšení, ak by to malo zaťažiť ich životné prostredie. Najhoršie je, že ľudia takéto veci začínajú riešiť, až keď sa niečo deje, ale vtedy je už neskoro,“ dodáva.
Problém v praxi
Podobný názor má i starosta Zamaroviec Stanislav Červeňan. „Keď sa niečo pretláča nasilu a proti vôli ľudí, je to celé zle,“ vysvetľuje s tým, že ako to celé v praxi dopadne, ukážu konkrétne situácie. V minulosti riešila obec diaľnicu. Ľudia síce súhlasili s jej budovaním, problém však vyskočil, keď boli rozdiely v ohodnotení vykúpených pozemkov. Majitelia pozemkov zo Zamaroviec dostali výrazne nižšie odškodnenia ako majitelia z Trenčína. Aj keď vzdialenosť medzi pozemkami bola iba 50 metrov, trhová cena pozemku už bola úplne iná.
„Teraz nám vzniká s diaľnicou problém, čo s týka hluku, výstavba sa rozširuje a ľudia sa sťažujú,“ objasňuje starosta. Takisto sa uvažovalo o ťažbe štrku pri Váhu, ľudia však nesúhlasili. „Ak by sa takéto veci pretláčali, tak by to prevalcovalo všetko,“ dodáva.
