TRENČÍN. Ľudovít Holuby sa narodil 25. marca 1836 v Lubine, kde bol jeho otec evanjelickým farárom.
Holubyovci svoj pôvod odvodzovali od českobratskej rodiny Holub, ktorá sa po Bitke na Bielej hore vysťahovala z Čiech na Slovensko. Jozef Ľudovít Holuby bol najmladším zo štyroch detí. Ľudovú školu vychodil v Lubine, gymnázium navštevoval v Modre, potom pokračoval v štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave.
Neovládal maďarský vyučovací jazyk, preto si obľúbil nemeckého profesora - botanika. Ten ho zasväcoval do tajov botaniky, najmä do herbárov. Počas prázdnin botanizoval najmä na Javorine a blízkom okolí.
Láska k botanike
V čase teologických štúdií v Bratislave sa konalo 1. valné zhromaždenie Bratislavského lekársko - prírodovedného spolku. Holuby bol prijatý za riadneho člena tohto spolku. Už v 1. ročenke spolku za rok 1856 zverejnil 20-ročný Holuby tri články. V treťom príspevku podal výsledky botanizovania na Veľkej Javorine. Teologické štúdia si doplnil vo Viedni. Keď roku 1861 zomrel v Zemianskom Podhradí farár Samuel Štúr, zvolili za jeho nástupcu Jozefa Ľudovíta Holubyho, ktorý tu pôsobil 48 rokov.
Rodinný život
Roku 1862 sa oženil, s manželkou mal štyri deti, ktoré sa všetky narodili v Zemianskom Podhradí. Postupne pochoval manželku i tri dospelé deti. Najstarší syn Cyril po štúdiu medicíny v Prahe, ktoré nedokončil, bol kúpeľným inšpektorom v Luhačoviciach.
Po roku 1918 sa stal prvým slovenským riaditeľom liečebných ústavov v Tatranskej Lomnici. Po roku 1919 ho vyhlásili za nezvestného, pravdepodobne tragicky zahynul vo Vysokých Tatrách. Ľudovít Holuby sa v roku 1909 uchýlil na odpočinok a presťahoval sa do Pezinka k svojej dcére. V Pezinku zomrel 15. júna 1923. Návrh na pomník zhotovil architekt Dušan Jurkovič.
Vedecká práca
Do zemiansko - podhradského obdobia spadajú najplodnejšie roky Holubyho vedeckej činnosti. Popri botanickej práci sa venoval národopisu, histórii a archeológii. Po prvej svetovej vojne dostal viaceré uznania a pocty. Slávnostne spromoval za čestného doktora prírodných vied Karlovej univerzity v Prahe.
Holuby sa stal prvým čestným členom Československej botanickej spoločnosti, členom Českej akadémie vied a umení, zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom mnohých spolkov. Tento významný vedec mal podiel na úsilí o všestranný rozvoj bratských vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi. Bol horlivým vyznávačom československej jednoty.
Kontakty s českou inteligenciou
Vo svojom príbytku prijímal veľmi rád odborníkov - univerzitných profesorov z Karlovej univerzity, napríklad Karla Domina, Jána Wilhelma, Františka Nováka a ďalších. Dopisoval si s mnohými vzdelancami, vedcami, spisovateľmi zo Slovenska, Čiech, Nemecka a iných krajín. Poradil aj známemu českému spisovateľovi Aloisovi Jiráskovi pri písaní románu Bratstvo.
Zberateľ herbárov
Holuby už od mladosti bol veľmi usilovným zberateľom. Počas svojho činorodého života nazbieral tri ucelené herbáre. Prvý herbár predal do Budapešti, odkiaľ ho v roku 1906 kúpilo múzeum v Bukurešti, kde je dodnes. Tento herbár mal 10 až 12-tisíc položiek. Druhý herbár venoval Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom svätom Martine a posledný venoval Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe.
V roku 1897 podnikol Alois Jirásek cestu na Slovensko, aby mohol uskutočniť myšlienku o závere husitského hnutia na Slovensku. Navštívil Ľudovíta Holubyho, ktorý ho oboznámil so zemianskymi rodinami, s Podhradím, Bošácou, Haluzicami. Neskôr si dopisovali, Jirásek z trojdielneho románu poslednú časť venoval Holubymu. Na počesť Holubyho udeľuje od roku 1984 Slovenská botanická spoločnosť pri SAV za mimoriadnu vedeckú prácu v botanike pamätnú Holubyho medailu.
Autor: Ivan Kubela
