Návraty do minulosti bývajú stále zaujímavé a poučné. Aj stretnutie s fotografiou staršou ako sto rokov je v dnešnom modernom svete malým zázrakom.
TRENČÍN. Tak, ako mala Bratislava v druhej polovici 19. storočia Eduarda Koziča, Prešov Karola Divalda, Trenčín preslávila po celej monarchii firma Max Stern a syn.
Fotograf samouk
Max Stern sa narodil v roku 1836 v Drietome v rodine obchodníka so sklom. O jeho živote vieme pomerne málo, približuje nám ho viac-menej až jeho fotografická tvorba, v ktorej sa verne odráža vývoj nového epochálneho objavu. Začínal najskôr ako pomocník u otca, vynález fotografie ho však čoskoro zaujal natoľko, že sa mu postupne začal ako samouk venovať.
Prvý ateliér si zariadil na konci 60. rokov 19. storočia v Trenčíne, kam sa presťahoval s rodinou. Prízemná tmavá budova nebola najlepším miestom na jeho experimentovanie preto, aby využil denné svetlo, si v záhrade zariadil v roku 1879 prístavbu so sklenenou strechou.
Nízka budova, kde boli kancelárie Povodia Váhu, stojí dodnes na Palackého ulici. Tu vznikali najstaršie vizitkové navští venkové fotografie miniatúrnych rozmerov. Podnikavý Stern si onedlho rozšíril firmu o filiálku v kúpeľoch Trenčianske Teplice. Sídlo mala v jeho vile Edit, ktorej sklenený salónik bolo vidieť z parku, neďaleko domu Bošányho, vedľa vily Bartl. V kúpeľoch mal nielen svoj ateliér, ale aj obchod, v ktorom predával pohľadnice Trenčianskych Teplíc najskôr s národopisnými, postupne krajinárskymi motívmi.
Na odbyt išli aj albumy fotografií považských hradov. Vyrábal tu nielen drobné portréty na kartóne, ale i väčšie kabinetky. Kúpele zabezpečovali Sternovi dostatok práce v jeho fotosalóne od mája do septembra, počas kúpeľnej sezóny.
Úspešná firma
Fotografovanie začalo byť v móde, a tak firma Max Stern a syn prosperovala. Primeranými cenami a precíznou fotografickou prácou sa vyrovnala najlepším ateliérom v monarchii.
V jeho rodinnom podniku sa vystriedalo mnoho osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj kúpeľov.
Takými boli kúpeľní lekáriŠtefan Filipkiewicz, Oskar Krammer a Rudolf Gallia, pôsobiaci v Tepliciach od roku 1882, spoluzakladateľ Uhorského balneologického spolku. Obľúbeným bol i Fridolín Krepler, od roku 1890 riaditeľ kúpeľov.
Počas štvordňovej návštevy Považia v auguste 1879 ho navštívil aj romantický spisovateľ Móric Jókai. Nadšený bol nielen fotografiami, ale i pobytom v kúpeľoch, ktoré nazval perlou Karpát.
Odnavští veniek ku krajinárskej pohľadnici
Max Stern, jediný župný profesiónalny fotografista, zachytil kúpele v období najväčšieho stavebného rozmachu. Zvečnil ich v čase, keď skúsený balneológ Ján Nepomuk Heinrich začal v roku 1885 s výstavbou vodovodu, kanalizácie, dláždením ulíc.
V jeho snahe vytvoriť príťažlivé kúpeľné mesto pokračoval oživením stavebnej činnosti aj jeho zať, spomínaný Fridolín Krepler.
Sternov objektív nechýbal pri týchto stavebných zmenách - detailne zachytil upravené okolie pri hoteli Teplitz, neďaleký hotel Garni (Pro Salute), od roku 1892 kúpeľnú dvoranu (Kursalón), ktorá sa stala častým námetom na kolorovaných pohľadniciach. Stern fotografoval nielen liečebné domy, nové vily a hotely, interiér synagógy, ale aj anglický park s labutím j
azierkom, štrandové kúpalisko, člnkujúcich sa hostí. Nadovšetko vzácne sú dnes pre nás tie fotografie a pohľadnice Trenčína a Trenčianskych Teplíc, ktoré upozorňujú na zbúrané stavby. Len zásluhou Sterna vieme, ako vyzerali predstavitelia župy, mesta, úradníci, obchodníci, majitelia okolitých panstiev.
Max Stern zachytil svojím objektívom aj budovanie Považskej železnice v roku 1883, stavbu mostov, úpravu hrádzí, toku Váhu až po Žilinu.
Významné ocenenia
Na zadnej reklamnej strane Sternových kabinetiek postupne pribúdali vyznamenania s vyobrazením medailí, ktoré dostal na svetových umeleckých výstavách.
Prvé ocenenie dostal ešte ako málo známy umelec v roku 1873 vo Viedni, o päť rokov neskôr patril v Paríži už medzi najúspešnejších vystavovateľov. V roku 1890 získal v Budapešti striebornú medailu a doživotný titul cisársko - kráľovský dvorný fotografista, vystavoval tam v jednej sieni spoločne s Viktorom Angererom z Viedne a Karolom Divaldom z Prešova.
Okrem ateliéru v Trenčíne, Tepliciach mala firma filiálky aj v Nitre, Piešťanoch a vo Viedni. Max Stern sa dožil iba 65 rokov, zomrel na srdečnú slabosť vo svojich obľúbených kúpeľoch v roku 1901 uprostred práce.
Otcov odkaz
V jeho práci pokračoval spoločník, syn Jozef, absolvent prestížnej umeleckej školy v Paríži. V roku 1912 si zmenil priezvisko na Selle, znenie firmy Max Stern a syn však ponechal až do násilnej arizácie v roku 1941. Pracoval vo Viedni, kde sa viac venoval portrétnej tvorbe, Trenčín a Teplice boli iba jeho filiálky.
V zobrazení prírodných krás kúpeľov a stavebnej činnosti po vzniku prvej republiky pokračovala mladá Poľka, Mária Urbasiówna, ktorá sa s Jozefom Sternom- Selle osobne poznala.
Pramene a literatúra: Osobnosti trenčianskej fotografie, in: monografia Trenčín,I.diel Karlíková Jana: Kúpele Trenčianske Teplice na fotografiách a pohľadniciach Maxa Sterna in: Pamiatky a múzeá 1/2001
