Telesne postihnutí športovci zvíťazili v boji so svojím fyzickým hendikepom. Potvrdili to aj počas 4. ročníka Paralympijského dňa.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Približne dvetisíc zdravých a telesne postihnutých ľudí spojil obľúbený Paralympijský deň Paráda, ktorý zorganizoval Slovenský paralympijský výbor (SPV).
Ten sa stal oslavou športu a jeho netradičných disciplín. Do šiestich z nich sa 8. júna na Zelenej vode zapojilo šesťsto detí. Na vlastnej koži si odskúšali viaceré športy, v ktorých súťažia telesne postihnutí športovci. Nechýbala medzi nimi boccia i lukostreľba, ale aj streľba zo vzduchoviek, stolný tenis či cvičenie na športových trenažéroch.
Nezvyčajná boccia
Hoci sa netradičný šport vozičkárov a spastikov hrá u nás iba od roku 1996, jeho základy siahajú až do starovekého Grécka.
„Muži a ženy súťažia spoločne. Podstatou hry vyžadujúcej presnosť a vysokú koncentráciu hráčov, je hádzanie loptičiek čo najbližšie k špeciálnej terčovej lopte nazvanej jack,“ priblížil pravidlá boccie Pavel Bílik, manažér pre mládež SPV. Hra s mäkkými loptičkami sa hrá na ihrisku s plochou 75 m2 a na paralympijských hrách sa po prvýkrát predstavila v roku 1984. „Tento nový druh športu začala u nás prvá trénovať Zuzana Gabková, ktorá sa venovala práci s telesne postihnutými športovcami už počas vysokoškolského štúdia. Od tohto momentu sa začala odvíjať úspešná éra nového športového odvetvia na Slovensku,“ pokračoval Bílik. Róbert Ďurkovič získal na majstrovstvách Európy v bocci bronzovú medailu a na paralympiáde v roku 2012 hralo bocciu v slovenskom reprezentačnom drese až päť športovcov.
Postihnutí športovci sú v očiach detí hrdinovia
Paralympijský deň si v uplynulých rokoch získal predovšetkým srdcia najmladších športovcov. „Najviac sa mi páčila streľba zo vzduchovky, pretože sa mi podarilo trafiť všetkých plechových panáčikov na prvý raz. Ani raz som sa v strele nepomýlil,“ tešil sa šiestak Andrej Púchly z Nového Mesta nad Váhom. Okrem streľby si zahral bocciu aj s telesne postihnutými rovesníkmi. Napriek ich hendikepu bol súboj vyrovnaný.
„V mojich očiach sú telesne postihnutí športovci hrdinovia. Rád som si s nimi zasúťažil a nebolo to naozaj jednoduché. Sú vo svojich disciplínach neskutočne šikovní,“ potvrdil dvanásťročný Andrej. Päťročný Novomešťan Branko sa síce bál jazdy na býčom trenažéri, lukostreľbu však s pomocou inštruktora zvládol na jednotku. „Hneď prvú strelu som šípom trafil do desiatky, presne do stredu,“ radoval sa.
Vozičkári zvládajú skvele aj lukostreľbu
V stánku lukostrelcov sa mohli návštevníci stretnúť aj s úspešným paralympijským olympionikom Vladimírom Majerčákom z Kežmarku. Najmenších priaznivcov tohto športu zasvätil spolu s kolegami do jeho tajomstiev praktickými ukážkami streľby. „Telesne postihnutí športovci sa venovali lukostreľbe už pred 60 rokmi. Ich prvá súťaž sa uskutočnila v roku 1948 v britskej nemocnici v Stoke Mandeville. Od roku 1960 je aj súčasťou paralympiády,“ prezradili organizátori lukostreľby. Vďaka technickému rozvoju majú lukostrelci v rukách čoraz modernejšie luky.
Tento náročný šport je testom psychickej odolnosti, koncentrácie a presnosti.
„Venujú sa jej najmä športovci s postihnutou chrbticou, po mozgovej obrne i pretekári s amputovanými dolnými končatinami. Je určená pre stojacich i vozičkárov,“ pokračovali lukostrelci. Slovensko patrí v tejto disciplíne medzi najúspešnejšie štáty. Imrich Lyócs získal už v roku 2004 na paralympiáde v Aténach zlatú medailu. Peter Kinik sa stal v roku 2009 majstrom sveta.
