TRENČIANSKE TEPLICE. Organizátori po prvý raz a pravdepodobne aj naposledy vedome porušili štátút ceny Hercova misia spravidla udeľovanej hercom, ktorí mosadznú tabuľku pripevnia osobne na Moste slávy. Desať rokov po smrti nezabudnuteľného slovenského komika Júliusa Satinského (1941-2002) tak v mene svojho otca učinila vo Festivalovom parku jeho dcéra Lucia Satinská.
Štatút Hercovej misie na jeden rok zrušili
Organizátori si tak spolu s priaznivcami filmu uctili pamiatku herca, ktorý javisko a filmové plátno navždy opustil 29. decembra 2002.
„Na tento rok sme zrušili štatút Hercovej misie, o rok bude opäť platiť. Zrušili sme ho preto, aby sme si uctili pamiatku človeka, ktorého máme radi. Aby sme si s láskou, úctou, ale i smútkom a nostalgiou zaspomínali na herca, fejtonistu, priateľa a blízkeho človeka,“ povedal riaditeľ Hercovej misie Peter Hledík.
Júliusa Satinského si obľúbili priaznivci filmu a televízie za nezabudnuteľné role vo filmoch S tebou mě baví svět, Srdečný pozdrav ze zeměkoule, Tři veteráni a mnohých iných. Od roku 1959 účinkoval vo dvojici s Milanom Lasicom a ich kabaretný program Ktosi je za dverami patril k najobľúbenejším. Do sŕdc svojich priaznivcov sa zapísal aj ako autor kníh, scénok a fejtónov.
„Objavujeme stále nové a nové otcove odkazy. Stále som prekvapená, čo sa v jeho skriniach a zásuvkách nachádza. Pamätám si aj jeho krásne vyjadrenie, ktoré často opakoval: Čo sa bojíš, keď si spravodlivá,“ zaspomínala si jeho dcéra Lucia Satinská.
Bývalý režim mu zakázal vystupovať na Slovensku
Satinský začínal svoju kariéru v bratislavskej Tatra revue a v Divadelnom štúdiu. V období normalizácie po roku 1968 mu bývalý režim zakázal na Slovensku účinkovať a spolu s Milanom Lasicom ich na dva roky prichýlil kabaret Večerní Brno. Po návrate na Slovensko pôsobil v Novej scéne a v roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S. Július Satinský sa spolu s Milanom Lasicom stali zakladateľmi moderného slovenského humoru prešpikovaného satirickým pohľadom na svet. Jeho dcéra Lucia si napriek otcovej smrti vedela predstaviť, akoby si festival vedel užiť jej otec.
„Hneď po príchode by sa hodil do prvého hotelového bazéna, ktorý by stretol. Potom by sa natiahol do smokingu, obul by si cúgovky, lebo on nosil len dva typy obuvi: vibramky so žltými šnúrkami a cúgovky a šiel by sa zabávať až do rána,“ usmiala sa Lucia Satinská pri spomienke na oceneného otca.
