Majú za sebou úspešnú sezónu. Florbalisti 1. FBC obhájili titul a získali „zlatý hetrik“. Okrem toho úspešne reprezentovali Slovensko na európskej scéne a zásobovali reprezentáciu hráčmi. O skončenom ročníku sme sa porozprávali s trénerom Miroslavom Ságom.
Získali ste tretí titul v rade, dobre ste sa prezentovali na Eurofloorball Cupe. Aký bol ročník z pohľadu 1. FBC?
- Sezóna bola veľmi náročná a mala niekoľko vrcholov. Prvým z nich bola účasť na finále Európskej ligy v Košiciach, kde sme chceli bojovať o postup na finálový turnaj Champions Cupu. Až na zápas s nórskym majstrom sme obstáli dobre. Viesť v 50. minúte o tri góly a prehrať nakoniec o šesť, bolo tvrdé K.O. pre všetkých. Na svetovom šampionáte vo Švajčiarsku sme mali osem hráčov. Títo chalani dopomohli k skvelému ôsmemu miestu na svete. A samozrejme, ďalším vrcholom bola obhajoba majstrovského titulu. Sme radi, že sme všetko zvládli v rámci možností hráčov, funkcionárov a klubu.
V základnej časti ste dávali priestor širokému kádru a častokrát naskakovali do zápasov mladí chlapci. Bolo cieľom rozšíriť rady hráčov o čo najväčší počet nováčikov?
- Máme široký káder. Práve v základnej časti bol veľký priestor dať príležitosť mladým chlapcom, ktorí majú okolo šestnásť rokov. Mali možnosť okúsiť extraligu. Niektorí to zvládli lepšie, iní menej. Chceli sme, aby získali skúsenosti. Tí najlepší vždy majú šancu zostať v prvom tíme natrvalo.
Bol príčinou druhého miesta po základnej časti práve vysoký počet mladých hráčov?
- Bol to iba jeden z dôvodov. S odstupom času to vnímam tak, že titul obhajujeme pravidelne, alebo sme aspoň vždy medzi najlepšími tímami. Hráči mali náročnú sezónu, počas ktorej sme zažili viacero vrcholov. Je veľmi náročné udržať u chlapcov motiváciu a chuť do hry počas celej sezóny. Čím sú starší, tým je práca s nimi náročnejšia. Keď mladí športovci dosiahnu na vrchol niekoľkokrát po sebe, niektorí z nich strácajú motiváciu. V podaktorých z nich bolo náročné prebúdzať chuť a zapálenie pre hru. S motiváciou proti tímom zo spodu ligovej tabuľky sa nám nie vždy darilo. Aj preto dostávali veľa šancí mladíci.
Šlo o obhajobu titulu. Bolo treba hráčov motivovať?
- Vyzdvihol by som tých najstarších. U Kovalčíka a Lamačku nebol nikdy problém s motiváciou. Je to staršia generácia, ktorá má už čosi odohrané aj odžité. Naopak, s viacerými mladšími hráčmi sme situáciu riešili osobnými pohovormi a snažili sme sa navodiť priateľskú klímu. Nie je jednoduché skĺbiť dvadsať rôznych pováh a dať ich dokopy. Som rád, že všetci chalani, ktorí mali v niektorých obdobiach sezóny problémy s koncentráciou, nasadením a obetovaním sa pre tím, v rozhodujúcich zápasoch zabrali v rámci svojich možností.
Počas play-off ste prehrali iba jediný zápas. Absolvovali ste špeciálnu prípravu, či už po hernej, alebo mentálnej stránke?
- Vedeli sme, že play-off je iná súťaž. Mal som menšie obavy, ako sa k nemu postaví naše mladé mužstvo, ako sa dokáže preniesť cez záťažové obdobie, ktoré play-off prináša. Otvorenými debatami, usmernením a načasovaním zvyšovania motivácie tých správnych ľudí sa nám to podarilo. Ťahala nás najmä druhá lajna v zložení Kiačik, Zeliezka, Poruban, Bulko, Klapita a Straka. Toto bolo zdravé jadro, ktoré sa vo vyraďovacích zápasoch našlo. Chalani si sadli charakterovo aj herne. Mali výbornú formu. Popri nich sa chytili neskôr aj ostatní. Príprava na play-off bola inak štandardná. Každý prepol na vyšší stupeň. Uvedomovali sme si, že v Trenčíne sa ráta iba titul.
Ktorí hráči si za predvedené výkony zaslúžia pochvalu?
- Pochváliť musím celý tím. Úspech dokázal kolektív. Vyzdvihnúť treba druhú formáciu Bulko, Klapita, Kiačik, Zeliezka, Poruban. Ich výkony boli skvelé. Svoju kvalitu opäť potvrdil Straka. Strelecky sa najviac presadil Kiačik. Dal 45 gólov z toho 19 v play-off. Dôležité body dali Peter Heleš, Ondrášik aj kapitán Kovalčík.
Na florbalovej scéne sa pohybujete už osem rokov. Má kvalita extraligy stúpajúcu úroveň?
- Z nášho pohľadu, ako majstra, je na rovnakej, mierne stúpajúcej úrovni. Z pohľadu slabších tímov, ktorým táto liga má čo dať, sa skvalitňuje. My potrebujeme ťažké zápasy s českými a ostatnými európskymi mužstvami. To sú zápasy, ktoré nás posunú ďalej. Stretnutia s Dolným Kubínom, Partizánskym či Michalovcami nás nikam neposunú. Mladí hráči ešte nie sú natoľko mentálne silní, aby dokázali spracovať, že musia hrať naplno aj proti týmto celkom. Teší nás, že sa chystajú kroky na skvalitnenie súťaže a že sa postupne zúži na desať účastníkov. Pomôže to hráčom, divákom aj reprezentácii.
Výrazné sa vám zodvihla návštevnosť. Na finálové boje prišlo až tisíc divákov. Podnikli ste kroky na zvýšenie ich záujmu o trenčiansky florbal?
- Tento rok sme si povedali, že sa ideme poctivo venovať fanúšikom a širokej verejnosti. Počas celej sezóny sme intenzívne informovali o zápasoch a snažili sa využívať mediálne a informačné kanály, aby sa o nás dozvedelo čo najviac ľudí. Vstup na zápasy bol zadarmo. Som rád, že naša hra pritiahla viac divákov. Tešíme sa z toho, že florbal v Trenčíne sa stretáva s čoraz väčším záujmov ľudí, nových hráčov i fanúšikov. Hráči si vážia každého fanúšika. Je pre nás veľký úspech, keď na pomerne mladý šport na Slovensku príde tisíc divákov. Každému sa hrá oveľa lepšie pred takýmto publikom ako v prázdnej hale. Vážime si to všetci.
Okúsili ste atmosféru Eurofloorball cupu, ktorý sa na jeseň bude hrať v Trenčíne. Čo vám tieto zápasy dali?
- Ukázali, že svetový florbal je inde, ako sme my na Slovensku. Hlavne zápas s nórskym majstrom nás posadil na zadok. Päťdesiat minút hráme skvelý zápas a v priebehu niekoľkých minút stratíme trojgólové vedenie a prehráme o šesť. Mužstvá z najlepších líg vedia využiť každé zaváhanie. Iba sa potvrdilo, že potrebujeme konfrontáciu s podobnými mužstvami. Myslím si, že keby sme hrali s týmito mužstvami viac zápasov, po nejakom čase by sme ich boli schopní aj poraziť.
Uvažovali ste aj nad tým, že by mužstvo prešlo do oveľa kvalitnejšej českej extraligy?
- Je to pre nás stále zaujímavá téma. Uvidíme, čo prinesú nasledujúce roky. Český florbalový zväz sa však zatiaľ stavia k podobným debatám záporne. Nechce dávať priestor mužstvám zo zahraničia, aby tie odstavili menšie české kluby. Ak by sa pohla situácia vo futbale a hokeji, určite by to prospelo aj florbalu.
Predstavme si situáciu, že by sa to podarilo. Vedeli by ste zabezpečiť fungovanie takéhoto projektu po finančnej stránke?
- Museli by sme získať sponzorov, náklady by boli veľmi vysoké. Potrebovali by sme za sebou silného partnera alebo skupinu ľudí, inak by sme do toho nešli. U nás si hráči platia klubové príspevky. Zatiaľ je to ešte stále nutné. Ďalšie financie získavame z vlastných zdrojov, sponzorov, nadácií a žiadame každoročne aj o dotácie z mesta Trenčín a TSK.
