Emíre Khidayer otvorila trinástu komnatu Dubaja

V Dubaji si ľudia plnia sny. Mnohí z nich tam však zároveň prichádzajú o ilúzie. Lesk i biedu chýrneho arabského emirátu pocítila na vlastnej koži spisovateľka Emíre Khidayer.

TRENČÍN. Slovenka s exotickým menom vložila svoje zážitky z mekky svetového biznisu do knihy Dubajské tajomstvá, ktorú v prvý júnový utorok predstavila návštevníkom trenčianskej knižnice.
Po vzore svojich predchádzajúcich diel autorka opäť siahla pod závoj arabských špecifík. Jej najnovší román z edície Nie je všetko zlato odráža reálne fakty a dlhoročné životné skúsenosti počas pôsobenia v oblasti Blízkeho východu.

Hlavnou postavou príbehu je ambiciózna Emma, prichádzajúca do Dubaja presadiť slovenskočeskú IT firmu.
V prostredí, kde dominuje nekompromisné pravidlo „kto prv platí, ten prv berie“, postupne spoznáva arabský byrokratický aparát, zákonitosti medziľudských vzťahov aj maniere tamojších obyvateľov. Synonymum luxusu na pobreží Perzského zálivu ukrýva pod pozlátkou obchodného centra rôznorodú spoločnosť s rozličnými túžbami.

„Dubaj je síce arabské, ale tiež najkozmopolitnejšie mesto Blízkeho východu. Mojím cieľom bolo priblížiť interakciu miestnych občanov s ľuďmi, ktorí tam prišli pracovať, čím dochádza k zaujímavému budovaniu mnoho národnostnej komunity. V praxi to vyzerá tak, že Palestínčania, Iračania, Sudánci, Jordánci či Egypťania denne koexistujú s Európanmi a všetkých pritom obklopujú robotníci z Bangladéša, Indie alebo Pakistanu, ktorí sú jednak nevzdelaní, ale na druhej strane aj naivní a často oklamaní. Potom sa, žiaľ, bežne stávajú veci, ktoré turista väčšinou nevidí,“ vysvetlila Khidayer.

Dcéra Slovenky a Iračana vyrastala v Trnave. Vyštudovala arabistiku a islamistiku spolu s anglicistikou.
Pôvod, vzdelanie a schopnosti jej predurčili kariéru v zahraničnopolitických kruhoch. Desať rokov pracovala ako prvá žena v slovenskej diplomacii pre oblasť Blízkeho východu.

Literárnu dráhu odštartovala sériou populárno-náučných článkov. Pokračovala prekladmi egyptských autorov. Hoci k zvyklostiam arabského sveta Khidayer neraz pristupuje kriticky, zastáva krédo: Kto chce žiť s inou kultúrou, musí ju poznať.

Ako dodala, svojimi knihami sa snaží čitateľom objektívne opísať všetky stránky patriarchálnej arabskej spoločnosti. Odlišnú kultúru však zďaleka nepovažuje za jav z inej planéty.

„Pochopiteľne, sú medzi nami mnohé rozdiely v správaní alebo myslení, ale okrem nich uvádzam aj črty, ktoré máme spoločné. Arabská kultúra je v podstate náš geografický sused, nachádza sa hneď za Stredozemným morom. Navyše, spájajú nás s ňou viaceré historické udalosti, napríklad križiacke vojny. S arabmi sme si podľa mňa určite bližší ako s východoázijskou prípadne juhoamerickou kultúrou,“ zhodnotila charizmatická spisovateľka.