m Guľom.
Máte za sebou štvrtú sezónu na lavičke Trenčína. Aká bola?
- V prvom rade inšpirujúca. A z pohľadu trenčianskeho futbalu aj historicky úspešná.
Ktoré pozitíva zo sezóny vo vás najviac rezonujú?
- Neustále sa bavíme o tímovosti. Teší ma, že hráči počas celého ročníka tvrdo pracovali. Všetci z nich preukázali nárast výkonnosti, čo sme si predsavzali ako jeden z hlavných cieľov. Udržali sme svoj herný štýl aj napriek odchodu hráčov. Zapracovali do tímu nové tváre. Z lavičky som mal pocit, že prepojenie mužstva s fanúšikmi je čím ďalej tým silnejšie. Toto a ešte veľa iných drobností sa odzrkadlili na konečnom umiestnení. Podarilo sa nám vyhrať rozdielové zápasy v závere sezóny. Pozitívne je to, že Trenčín bude hrať Eurósku ligu, čo je zadosťučinením pre všetkých, ktorí sa okolo futbalu na Sihoti točia.
Bolo pre vás reálne už pred začiatkom sezóny, že by ste mohli skončiť až tak vysoko?
- Vždy sme sa vyhýbali stanoveniu si cieľov, čo sa týka celkového umiestnenia. Ani pred postupovou sezónou do Corgoň ligy sme nešli s bubnom na zajace. Chceli sme, aby chalani každodenne tvrdo pracovali. Či tá práca bude stačiť na prvé, druhé alebo piate miesto, sme sa nepozerali. Určite sme nemali očakávania smerom k Európskej lige, no čím sa viac blížil koniec súťaže a boli sme schopní konkurovať najlepším, prišiel od hráčov impulz v podobe bojovať o Európu. Realizačný tím ich v tom podporil.
V predchádzajúcej sezóne chýbala tímu vnútorná sila strhnúť víťazstvo v rozhodujúcich okamihoch na svoju stranu. Najmä v závere ročníka ste toto prekliatie zlomili.
- Ono je to celé proces filozofie, ktorá je nastolená a dodržiavala sa aj v čase, keď sa nevyhrávalo. Proces nie je iba o zápase, ale aj o každodennom živote v klube. Myšlienky sme podsúvali už mládežníkom. Potom nemusíme riešiť vek hráčov, ale ich výkonnosti. Z mladých hráčov sme vyťažili veľmi veľa. Zbúrali sme škatuľky, že mladé mužstvo nemôže byť úspešné. Dôležité bolo, že sa podarilo zmeniť myslenie hráčov. Napríklad aj v tom, že pracujú v období voľna.
Nebavme sa iba o pozitívach. Určite boli aj veci, ktoré vás nenadchli.
- Nie som spokojný s počtom žltých a červených kariet. Mužstvo malo na to, aby sme nimi neboli až natoľko odmeňovaní. Tým pádom klesala naša sila, keď nám v niektorých prípadoch chýbali hráči. Samostatná kapitola je premieňanie pokutových kopov.
Ktorí hráči urobili v sezóne najvýraznejší progres?
- Základom je pre nás tím ako taký. V mužstve nebol hráč, ktorý by sa aspoň trocha neposunul dopredu. Výrazne sa smerom dopredu posunul brankár Miloš Volešák v otázke istoty, osobnostne Peter Kleščík, víťaznou mentalitou Ramón, herným výkonom Stanko Lobotka, mentálnou prípravou Fero Kubík. Podaril sa posun hráčov smerom do zahraničia, kde rozhodne nehrajú druhé husle a sú aj členmi reprezentácie (Depetris, Godál, Kubík).
Z ihriska sa postupom času vytratil Aldo Baéz. Čo sa stalo v jeho prípade?
- Nedá sa hovoriť o sklamaní. Každý hráč má priestor na to, aby mal vo výkonnosti ľahší útlm. Aldovi chýbala jeho typická agresivita. Nebolo to však iba jeho záležitosťou. Ak Baéz fauloval, bola z toho väčšinou žltá karta. Rozhodcovia to radšej riešili takto, aby s ním mali počas zvyšku zápasu pokoj.
Nemali ste obavy, či dokážete nahradiť Depetrisove strelecké kvality?
- Zamerali sme sa na to, aby sme dokázali rozložiť strelecký potenciál na ostatných. Bol som presvedčený, že ďalší chalani ho aspoň sčasti nahradia a veril som, že aj keď David odíde, iní budú schopní strieľať góly.
Záver sezóny ste zvládli bravúrne. Nakopol mužstvo víťazný zápas so Slovanom?
- Šli sme krok za krokom. Ako zlomový zápas by som to nenazval. Dokonca sme mohli útočiť na ešte vyššie méty nebyť zahodených penált s Ružomberkom a ViOnom.
Aké pocity sa trénerovi premietali v hlave, keď ho jeho zverenci vyhadzovali nad hlavou po víťaznom zápase s Ružomberkom?
- Nielen počas záverečného aktu, ale aj počas zápasu to boli veľmi silné pocity. U nás na Slovensku nie je veľmi zvykom, aby diváci odmenili prácu iných. Aj preto som im veľmi vďačný a dúfam, že chalanov budú naďalej povzbudzovať naplno.
Z Trenčína odchádzate po štyroch rokoch. Nenastala u vás nostalgia?
- Za tie roky to bola pre mňa vysoká škola futbalu. Dostal som v Trenčíne šancu, za ktorú som veľmi vďačný. Dvere zostali otvorené na obe strany, čiže aj pre klub aj pre mňa. Som ochotný pomôcť, porozprávať sa a diskutovať. Vytvorili sme silný projekt, ktorého základom bola ľudskosť. Nostalgiu nepociťujem, život ide ďalej. V zime som povedal, prečo je to tak, že odchádzam. Sľúbil som aj to, že až do kon-ca budem naplno pracovať pre Trenčín. To sa naplnilo v podobe tretieho miesta. Naše umiestnenie je odmenou pre všetkých, ktorí naplno pracovali. Klub si úspech zaslúžil.
Odchádzate do konkurenčnej Žiliny. Aké sú vaše očakávania od nového klubu?
- Budem sa pripravovať rovnako pocitovo ako v Trenčíne. Čaká ma komunikácia s realizačným tímom a hráčmi. Teším sa na nové výzvy. Čo sa týka hráčov z AS, moja práca nie je postavená na tom, že musím nejakých kúpiť k sebe do Žiliny. Je možné, že sa nejakí z nich v tíme objavia, ale nie je to priorita.
