.
TRENČÍN. Hoci Mária Holoubková - Urbasiówna pochádzala z Poľska, narodila sa 3. apríla 1898 na predmestí Cieszyna, celý svoj pracovný život zasvätila Slovensku a Trenčínu. Začínala v Trenčianskych Tepliciach, kam prišla po roku 1918 s mamou a bratom, licenciu na vedenie ateliéru a výrobu pohľadníc dostala ako 21-ročná o rok neskôr.
Stretnutie s Čapkovcami
Mladučká Poľka zapadla do národnostne zmiešaného prostredia kúpeľov, rozbehla živnosť pre ženu v tých časoch nie celkom bežnú.
Zoznámila sa tu s mnohými významnými ľuďmi, osobne sa poznala s Vavrom Šrobárom, Antonínom Čapkom, kúpeľným lekárom.
Ateliér FOTO TATRA mala totiž hneď vedľa domu Poniatowski, kde Čapkovci bývali. Spisovateľ Karel Čapek jej neskôr sprostredkoval nezvyčajné fotografovanie - prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka v Topoľčiankach. Bola fotografka - samouk, najskôr sa venovala národopisným témam, postupne pribúdali panorámy miest, obcí, krajiny, zábery na hrady. Nebolo kúta Slovenska, ktoré by nenavštívila so svojím objektívom.
Priekopníčka fotografie
Jej takzvané „dopisnice“ boli prvými pohľadnicami vyrábanými fotografickou cestou, nie tlačené ako dovtedy. Pracovala výlučne so sklenými platňami negatívov, ktoré sú dnes cenným zbierkovým fondom a majetkom Trenčianskeho múzea.
Našťastie sa toto, doslova krehké svedectvo usilovnej práce, zachovalo pre ďalšie generácie, z viac ako 800 kusov (z rokov 1921-1950) je i dnes čo objavovať - starý Trenčín, kúpele Trenčianske Teplice, hrady Považia, Bratislavu, Trnavu, Kremnicu, Banskú Štiavnicu, Ružomberok, Vysoké Tatry, ďaleký Užhorod, ale i moravský Brumov, Štramberk, Rožnov pod Radhoštem, Luhačovice, Olomouc.
Zachovali sa i sklené platne zo sekvencií filmov Tatrafilmu - Valašský rok, Kremnická mincovňa. Za firemnou značkou Foto Tatra sa ukrývala mladá pracovitá žena, ktorá nepoznala oddych - denne sa v jej výrobni sušili stovky fotopohľadníc, ktoré balili do sérií a posielali na predaj do všetkých trafík na Slovensku.
Od Foto Tatra k Tatrafilmu
Od roku 1919 spolupracovala s Cyrilom Kašparom, kameramanom i režisérom, ktorého zaujímalo filmovanie.
Spoločne, už nielen ako obchodní partneri, rozšírili firmu po presťahovaní do Trenčína o výrobňu filmov.
Sídlila na dnešnej Farskej ulici. Za necelých desať rokov fungovania Tatrafilmu natočili, ak počítame aj krátke reklamné filmy, do 40 diel rozličnej dĺžky.
Každý rok dal progresívny kinematografický podnik po scenzurovaní do kín aspoň dva filmy s českými a slovenskými titulkami. Prvé, takzvané dodatky, premietali v trenčianskom kine Bio Zora už v roku 1921.
Jedným z prvých filmov, ktoré natáčala spolu s Kašparom, bolo dielo o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, pár dní pred smrťou básnika (zomrel 8. 11. 1921).
Daľšie filmy Tatrafilmu boli: Pán prezident (1928), o T. G. Masarykovi v Topoľčiankach, Od Tatier k Dunaju, Tvorba bratov Jaroňkovcov, Valašský rok (1925), Kremnická mincovňa, Automobilka Tatra v Kopřivnici, Gobelínová škola a iné.
Niektoré tituly Tatrafilmu zachránil pred skazou režisér, známy filmový kritik, Ivan Rumanovský, osudy väčšiny z nich sa mu však nepodarilo zistiť.
Aktívna činnosť
Po roku 1928 Cyril Kašpar odišiel z Trenčína do Olomouca, Mária Urbasiówna sa naďalej venovala výrobe pohľadníc a viedla fotoateliér. V roku 1932 sa vydala za akademického maliara Josefa Holoubka, s ktorým žila v spokojnom a vzácne sa doplňujúcom, hoci bezdetnom manželstve.
V roku 1936 presťahovala ateliér na námestie, vedľa dnešnej Slovenskej sporiteľne, do domu, kde bol na prízemí známy obchod Cellerovcov.
Vo firme Foto Holoubková pracovala nepretržite až do roku 1955, keď jej živnosť ako prežitok kapitalizmu zrušili. Do socialistického komunálu už ako 57-ročná odmietla vstúpiť.
Popri svojej práci bola obdivuhodne činná v rôznych organizáciach, v Živene, v decembri 1933 stála pri zrode Jednoty slovanských žien v Trenčíne, patrí k zakladajúcim členkám Zväzu žien, po roku 1945 pracovala v Rade MsNV Trenčín spoločne s matkou Alexandra Dubčeka vo viacerých funkciách.
Prvé jej fotografie uverejnil už v roku 1921 časopis Slovenský svet, v roku 1939 publikovala v časopise Nový svet. Venovala sa i reportážnej fotografii - fotografovala významné osobnosti - prezidenta T. G. Masaryka po príchode na železničnú stanicu, ale na pozvanie jeho dcéry Alice v roku 1928 i v jeho obľúbenom letnom sídle v Topoľčiankach.
Vo svojom ateliéri zvečnila Andreja Hlinku, generála Jána Goliana i mnohé významné osobnosti spoločenského života. Počas návštevy v Trenčianskych Tepliciach a prijatia na námestí v Trenčíne v roku 1936 fotografovala prezidenta Edvarda Beneša s manželkou, aj Jozefa Tisa rečniaceho na provizórnej tribúne v roku 1939.
Život v troch storočiach
Mária Urbasiówna Holoubková sa rada chválila raritou, že málokto žil vlastne v troch storočiach - narodila sa na konci 19. storočia, v 20. storočí pracovala nepretržite 35 rokov vo svojej firme a dožila sa v relatívnom zdraví i storočia dvadsiateho prvého.
Na svojej jubilejnej výstave v Trenčianskom múzeu v roku 1998 poznala všetkých prítomných gratulantov a pospomínala si na zlaté časy ako 100-ročná.
Pamäť jej slúžila, ale sily a zrak, zničený rokmi strávenými vo fotokomore, ju opúšťali. Posledné roky prežila v Domove opatrovateľskej služby v Trenčíne, zomrela 24. mája 2004 vo veku úctyhodných 106 rokov.
