Vojaci, hrad a mesto patrili oddávna k sebe. Trenčiansky hrad ako hospodársko-správne centrum rozsiahlej oblasti mal po celý stredovek strategickú, politicko-vojenskú funkciu.
TRENČÍN. Stála vojenská posádka strážila Trenčiansky hrad pred nepriateľom, či to boli Tatári, kráľovskí žoldnieri, za Žigmunda Luxemburského zase husiti. Počas hrozby a zvýšeného nebezpečenstva muselo mesto i s poddanskými obcami už v roku 1241 dodať za každých šesť dvorov hradnému kapitánovi jedného bojovníka s úplnou výzbrojou a výstrojom.
Aj mocný Matúš Čák mal svoje vlastné vojsko, o ktorom sa pisateľ viedenskej maľovanej kroniky zmienil, že „sa bilo ako lev, ktorého má ich pán v rodovom znaku, ak nechceš zomrieť, radšej sa s ním nestretni!“
Ľstivý Katzianer
V roku 1528 doplatil Trenčín na to, že bol významným oporným bodom Jána Zápoľského. V boji o uhorskú korunu vojská jeho súpera, Ferdinanda Habsburského, vedené generálom Katzianerom, hrad i mesto zapálili a na hrad dosadili nemeckú posádku. Keď v roku 1600 kúpili trenčianske hradné panstvo Ilešháziovci, hlavné velenie cisárskej armády premiestnilo nemeckých vojakov v dôsledku hroziaceho tureckého nebezpečenstva z Bánoviec nad Bebravou do dolnej časti hradu. Gašpar Ilešházi písal v roku 1655 bratovi Jurajovi, že nie je veru príjemné tiesniť sa na hrade s cudzím národom, ktorý si nepotrpí na disciplínu. S Nemcami boli stále nepríjemnosti, posádka pálila krovy na strechách bášt, vykradli mlyn, škody spôsobovali aj v meste.
Na hrade zotrvala nemecká posádka až do roku 1779. Vtedy začal platiť prípis panovníčky Márie Terézie o odchode vojakov z hradu i mesta. Čo nestihol zničiť vnútorný nepriateľ, dokonal obrovský požiar. Roku 1790 hrad vyhorel a to bol koniec jeho slávy a vojenského významu.
Maďarská domobrana - honvédi
V roku 1874 sa stal Trenčín posádkovým mestom pre 15. honvédsky (domobranecký) pluk. Ako ozbrojená zložka sa sformoval počas revolúcie v roku 1848.
Po rakúsko- uhorskom vyrovnaní pôsobil ako oficiálna domobrana až do roku 1918. V Trenčíne boli od začiatku problémy s ubytovaním honvédov. Staré, takzvané transportné kasárne, stáli na námestí vedľa budovy dnešnej VÚB, oproti múzeu. Erár ich prevzal od mesta, aby sa vyhovelo podmienke ministerstva vojny na dočasné ubytovanie honvédskeho práporu dovtedy, kým mesto na vlastné náklady nezačne stavať nové kasárne v Humnách na Legionárskej (Rákociho) ulici. Stavba sa oddialila, začala až na jar 1890, honvédi boli dovtedy rozmiestnení po celom meste. Cvičiť chodievali na pravý breh Váhu, hneď za dreveným mostom, približne do priestoru dnešnej Odevy. Honvédske kasárne premenovali v roku 1924 na Masarykove.
V roku 1882 sa stálym sídlom veliteľstva 71. pešieho pluku, dvoch poľných práporov a náhradného práporu stal Trenčín. Počiatky vojenských tradícií Kaiserlicher und königlicher Infanterieregiment Nr.71, ako znel jeho oficiálny názov, siahajú do polovice 19. storočia. 71. peší pluk habsburskej armády zriadili v roku 1860 z častí radových peších plukov v Brne, Komárne a Olomouci, ktoré zostali po bojoch v severnom Taliansku značne zdecimované. Oficiálnym miestom vzniku boli Benátky. V Trenčíne tak boli dva pluky vojska, patriace k inému zoskupeniu ozbrojených síl.
Drotársky 71. pluk patril k takzvanej spoločnej armáde, mal nemecké velenie, honvédi maďarské komando. Vojaci 71. pluku boli spočiatku ubytovaní v bývalom piaristickom kláštore na námestí, pravidelne využívali aj kostol, súčasť rehoľného domu na rôzne slávnostné ceremónie, vysviacky práporu, zádušné omše.
Ubytovacie kapacity však nestačili, vojaci boli roztrúsení po celom meste a tak erár prenajal bývalé jezuitské kolégium - Collegium nobile, budovu, ktorá stála na mieste dnešnej sporiteľne. Tu zriadili v roku 1824 aj miestne posádkové veliteľstvo. Cvičiskom 71. pluku bola Horná Sihoť, tam si vojaci postavili aj baraky pre rezervistov. Agátmi vysadená cesta na vtedy nezastavanej Sihoti bola ich pamiatkou.
Výstavba kasární
Odvelením dvoch práporov 71. pluku v rokoch 1897 a 1898 z Trenčína do Viedne sa miestna vojenská posádka značne oslabila. Ako náhradu za tieto dva prápory preložili do Trenčína prvý prápor bratislavského pešieho pluku 72, ktorý bol národnostne zmiešaný zo Slovákov, Nemcov, Maďarov a Chorvátov. Tento už bol ubytovaný v kasárňach arcikniežaťa Fridricha pod hradom, ktoré sa začali stavať v roku 1886 a ihneď si zriadil novú strelnicu pod svahmi dnešného sídliska Juh.
V čase pred vypuknutím 1. svetovej vojny mal pluk za sebou viaceré vojenské úspechy a bojové zásluhy, ocenil ho i samotný cisár František Jozef I. ako jednu z najlepších jednotiek spoločnej cisárskej a kráľovskej armády. Vojenskú funkciu si mesto Trenčín udržalo dodnes.
Pramene: Štefan Androvič: Z vojenských dejín Trenčína, Petr Švanda: C. a K.71. peší pluk, prednáška, Juraj Fojtík: Hrad a mesto Trenčín v archíve Ilešháziovcov v 17.-18. storočí In: Trenčín remeslá tlačiarne architektúra.
