Kamery pomáhajú riešiť spory medzi žiakmi i drobné krádeže, nie všetky školy si ich môžu dovoliť.
TRENČÍN. Ministerstvo školstva uvažuje nad umiestnením kamier na školy. Posilnila by sa tým bezpečnosť žiakov a predišlo sa šikane. Niektoré školy aj v našom regióne si kamery kúpili už dávno, pomáhajú im pri riešení krádeží, či odhaľovaní konfliktov medzi žiakmi. Otázne je, či riešenie bezpečnosti má význam na všetkých školách, samozrejme, kto by za takéto technické vymoženosti platil.
Kamery majú už niekoľko rokov
Na Gymnáziu Ľudovíta Štúra majú kamery už niekoľko rokov. Škola si ich zaplatila z vlastných peňazí.
Kamery sú umiestnené na viacerých miestach, prospelo by, keby ich bolo viac. Podľa slov zástupkyne školy Jarmily Ridoškovej pomohli pri odhaľovaní sporov medzi žiakmi, škola zápasí aj s riešením drobných krádeží.
Pri ich odhaľovaní kamery využili. „Nemáme ich veľa, máme štyri na chodbe, v šatni, pri vchode. Zaviedli sme to pre bezpečnosť žiakov aj proti krádežiam. Niekedy deti vedia vystrájať, a nie je toho, kto by sa priznal, kamery to vyriešia,“ povedala Ridošková.
V minulosti rozmýšľali v škole nad zavedením kamerového pohľadu do tried z riaditeľne, projekt sa ale neuskutočnil. „Koľko mala škola financií, toľko kamier zadovážila,“ dodala Ridošková.
Je to zbytočnosť
Na Obchodnej akadémii Miloslava Hodžu nie je podľa slov riaditeľa Ľubomíra Jandíka potrebné kamerový systém zaviesť. Zavedenie kamier vníma ako zbytočnosť, škola navyše na to nemá dostatok prostriedkov. Napriek tomu, že to vníma ako zásah do súkromia, uvažuje nad určitými miestami, kde by sa kamery celkom dobre uplatnili.
Dobré miesto by mali pri vchode školy, prípadne v šatniach. Podľa jeho slov ale škola nerieši otázky bezpečnosti, krádeže, či šikanu. Žiaci sú disciplinovaní.
„Úroveň našich žiakov nepotrebuje kamery,“ povedal Jandík. Škola neriešila krádež niekoľko rokov. Sem tam niekto niečo ohlási, ale zvyčajne sa všetko nájde, žiaci to iba niekde zabudnú. Financie by škola ťažko zháňala, podľa slov riaditeľa má nízky normatív v rámci stredných škôl. Zaujímavý je pohľad na situáciu v málotriednych školách. Riaditeľka Anna Sukubová zo Základnej školy v Mníchovej Lehote hovorí o šikane, ktorá v malých školách nemá vôbec miesto.
„V málotriednych školách je všetko priezračné, šikana nemá šancu. Všetko sa tu dá zavčasu spozorovať, pretože nie je veľa detí ani v triede, ani v družine, ani na chodbe počas prestávok. Zatiaľ sme nezaznamenali žiadny prejav šikany,“ povedala Sukubová a zároveň dodala, že kúpenie kamier by bolo pre takéto školy veľmi nákladné a kamery by boli poslednou položkou, na ktorú by sa peniaze vynakladali. Na málotriednych školách peniaze skôr chýbajú. Škola by ich využila skôr na investície do vzdelávania.
„Načo by tu kamery boli, veď učiteľka sa pohybuje stále medzi deťmi, a oni povedia všetko, keď sa niečo stane,“ dodala riaditeľka.
Bezpečnosť, ale aj obmedzenia
Podľa učiteľky Lucie Krátkej by mali mať rodičia možnosť vidieť, ako vyučovanie prebieha. „Ale neustále byť pod dohľadom kamier, že poviem niečo, čo bude použité proti mne, to nie je príjemné,“ dodala. Podľa jej slov je v súčasnosti učiteľ v nevýhode a rozmáhajú sa aj útoky na učiteľov.
Psychologička Veronika Kuricová hovorí o zavádzaní kamier z dvoch strán. Na jednej strane majú chrániť majetok, priestor i žiakov, ale zároveň sú aj zásahom do súkromia.
„Dôležité je zdôrazniť cieľ. V prvom rade majú chrániť a pomáhať. Vždy, ak si niečo ochraňujem, zároveň aj obmedzujem slobodu druhého,“ povedala Kuricová a dodala, že to musia zvážiť všetky školy bez ohľadu na veľkosť či počet žiakov.
