TRENČÍN. Známy trenčiansky dom z „mesačnej krajiny“ za železničným mostom sa tesne pred zbúraním dostal na papier výtvarníka Miroslava Volníka, ktorý ho teraz predstavuje na svojej výstave.
„Ktosi mi povedal, že umenie začína byť až vtedy umením, keď sa človek oslobodí od nejakých konkrétnych vecí, začne sa venovať abstrakcii. Ja by som oponoval, že nie je to celkom tak. Pretože chodím peši, na bicykli a vidím veľa krásnych vecí a to je to, čo sa pokúšam na svojich kresbách zachytiť. Takže takto to vidím ja, toto je to, čo som videl, to, čo som zažil, toto som sa pokúsil dostať na obrázky. Každý obrázok je spojený s nejakým pekným zážitkom,“ vysvetlil svoju filozofiu autor.
Výtvarník Miroslav Volník priniesol podľa predsedu Klubu výtvarníkov pri Dome armády Stanislava Neštického do umenia nový žáner - dokumentárne výtvarníctvo. Na jeho perokresbách sa dá nájsť veľa miest i budov, ktoré ste už určite niekde videli.
Maľuje amatérsky celý život
„Miro je zaujímavý tým, že má v podstate takú jednoduchú filozofiu, v jednoduchosti je krása. Vytvoril si niečo ako dokumentárne výtvarníctvo, kadiaľ chodí, dokumentuje svet kresbami, v tomto je jeho prínos. Nezaoberá sa hľadaním nových techník, ale dokáže spracovať rôzne témy a oblasti, a to je na tom to najlepšie,“ povedal Neštický.
Autor sa výtvarnému umeniu venuje dlhodobo. Napriek tomu, že sa nepovažuje za profesionála, je jeho tvorba dokumentom známych miest. Na obrázkoch môžu návštevníci vidieť hrad Beckov a mnohé miesta z okolia.
„Sporadicky som maľoval celý život, venujem sa výtvarnej tvorbe ako amatér. Samozrejme, to veľmi dobre dopĺňa moju pracovnú profesiu, som web dizajnér a fotograf.
Výtvarníctvo sa výborne prenáša aj do dizajnu a fotografie. Táto tvorba je skôr taká oddychová, najviac tvorím perom, tušom a na bielom papieri. Možno to vychádza z toho, že mám vyštudovanú stavbárinu. Technické výkresy, tam som doma. Potom ich dopĺňam farbou,“ vysvetlil Volník.
Každý Trenčan poznal ten dom
O domčeku zo svojej perokresby rozpráva autor veľmi dlho. Pre jeho namaľovanie sa rozhodol v poslednej chvíli.
„Je to veľmi zaujímavá stavba. Ja nie som architekt, ale vždy sa mi veľmi páčil. Keď som iným hovoril o ňom, každý vedel, ktorý myslím. Ešte som ho zastihol, keď tam stál. Robil som panorámu toho miesta a povedal som si, že toto je ešte posledná príležitosť ako ho udržať pri živote, tak som ho namaľoval,“ vysvetlil Volník. Jeho uchovanie spomienok má svoj význam.
Pozitívne sa o tom vyjadruje aj jeho kolega z klubu výtvarníkov. „Presne tak, veľa vecí sa stratí a nezostane po nich žiadna pamiatka. Ja som maľoval jeden obraz a nazval som ho Starý dom pri ceste, a takýchto vecí by sa malo zachovať viac,“ povedal Neštický.
