Po základnej časti ste skončili na siedmej priečke, čo nedávalo príliš optimistické výhliadky do play-off. Ako ste situáciu vnímali?
- Napriek tomu, že sme chceli skončiť do štvrtého miesta, so základnou časťou môžem vyjadriť spokojnosť. U chlapcov som pocítil nárast výkonnosti a náš celkový prejav na ľade bol oveľa lepší ako napovedá tabuľka. Problémom bolo, že nie vždy sme dobrú hru dokázali pretaviť do úspešného výsledku. To, čo nám nevyšlo v základnej časti sme zvládli v play-off. Kvalita tímu sa napokon v rozhodujúcej časti sezóny prejavila naplno.
Aké ciele ste si stanovili pred vstupom do vyraďovacej časti?
- Do poslednej chvíle sme nevedeli, proti komu nastúpime. Nikoho sme si nevyberali, verili sme si na kohokoľvek. Išli sme postupne od zápasu k zápasu. O cieľoch sa ťažko hovorí, dostali sme sa na víťaznú vlnu a pokračovali v nej.
V semifinále vám stopku vystavil víťaz základnej časti z Prešova. S tímom zo Šariša ste odohrali päť víťazných zápasov a o postupe východniarov sa rozhodlo až v piatom zápase. Pociťovali ste veľké sklamanie?
- Určite áno. Verili sme si na nich. V základnej časti sme ich porazili a dúfali sme, že sa nám to podarí aj v semifinále. Vedeli sme, že majú kvalitných hokejistov, čo sa potvrdilo. Mrzí nás najmä tretí zápas, kde sme dostali nešťastný gól v predĺžení.
Sériu o bronz so Slovanom ste zvládli. Bolo náročné chlapcov motivovať?
- Sklamanie z vypadnutia našťastie netrvalo dlho. Sú to všetko mladí ľudia, nikto z nich nemá ešte dorasteneckú medailu. Aj bronz má pre nich cenu zlata. Každý chce sezónu zakončiť víťazne. Aj preto je niekedy lepšie byť tretí, ako porazený vo finále.
Akú hodnotu má pre vás táto bronzová medaila?
- Z osobného hľadiska veľmi veľkú. Trénujem iba tretí rok. Pamätám si na sklamanie, keď sme prehrali so zvolenskou juniorkou súboj o bronz pred dvoma rokmi. Teraz som si to vynahradil. Medailu si užívam a teším sa na zaslúžený oddych. Ako hráč som si nevedel predstaviť, aké nervové vypätie prežíva tréner na lavičke. Teraz to už chápem.
