NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Rockový spevák Boris Lettrich (48) zo skupiny AYA vyhlásil otvorený boj drogám.
Pre bývalého učiteľa a interpreta hitov Baby kakaové či Malý princ je pohľad na zdrogovanú mládež otrasným svedectvom dnešnej doby.Preto sa rozhodol priamo medzi tínedžermi svojimi piesňami a hovoreným slovom bojovať nielen s tvrdými a mäkkými drogami, ale aj alkoholom a fajčením. Jeho projekt Vzdušné zámky hovorí mládeži poškuľujúcej po drogových cestách rozhodné STOP!
Ako rockového hudobníka pohybujúceho sa v prostredí, ktoré sa drogám nevyhýba, napadne vytvoriť projekt s protidrogovou tematikou?
- Napadlo mi to vtedy, keď mi navždy odišli moji kamaráti i moji bývalí žiaci, ktorí mi rástli pred očami. Preto žiakom rozprávam o démonovi, ktorý medzi nami lieta a my si to neuvedomujeme. Myslíme si, že sme frajeri, ktorí môžu všetko. Každý to pochopí až vtedy, keď je na úplnom dne. Naša mládež uberajúca sa cestou užívania akýchkoľvek návykových látok nasadá na Titanic.
Bol si učiteľom na strednej škole. Osudy tvojich žiakov ťa zrejme veľmi ovplyvnili, aby si aj touto formou začal bojovať s drogami medzi mládežou.
- Jedným z nich bol chlapčisko, v ktorého rodine chýbal ocino. S policajtmi som ho zamrznutého ťahal spod mostu. Pritom jeho závislosť začínala najskôr nenápadne. Na hodiny začal chodiť opitý, mal neskutočne arogantné správanie. Tvrdím, že za všetkým je rodina. Ak tá nefunguje, tak to môže skončiť veľmi zle. Učiteľ sa môže aj rozdriapať, ale pomôcť v takýchto prípadoch bez spolupráce rodiny nedokáže. Na takýchto koncertoch by mali sedieť najskôr rodičia, až potom decká.
Čo ťa veľmi zasiahlo v tvojich blízkych hudobných kruhoch?
- Náš bývalý bubeník mal ku koncu problémy s alkoholom v kombinácii s liekmi. Napokon zomrel. Bol som veľmi nešťastný.
Si v kontakte aj so skúsenými odborníkmi. Je situácia medzi mládežou skutočne taká zlá?
- Trendom dneška sú syntetické drogy, ktoré mladí do seba pchajú po diskotékach. Rozum sa zastavuje nad tým, že čo bol v minulosti záležitosťou chlapcov, dnes je doménou dievčat. Alkohol dnes mláti a zabíja najmä dievčatá. Tie sa v alkohole predbiehajú s chlapcami. Veľa dievčat je v mladom veku alkoholičkami. Mravy sa totálne uvoľnili. Ak je mládež zo všetkých strán masírovaná aroganciou, hnusnosťou, odpornosťami, slizkosťou a úchylnosťami, tak sa tomu nemôžeme ani čudovať. Na obrazovkách sú premietané primitívnosti práve v čase, keď sa deti vracajú zo školy.
Na hudobnej scéne sa pohybuješ mnoho rokov. Aká je dnes situácia s drogami v týchto kruhoch v porovnaní s minulosťou?
- Pre mnohé skupiny to bola najmä po roku 1989 súčasť ich imidžu. Aj dnes poznám mnoho muzikantov, ktorí bez jointa na pódium nepôjdu. Mnoho z nich si na pódiu ani neuvedomuje, čo tam stvára a vyrába. Keby na nich niekto poslal protidrogovú jednotku, tak ich zavrú do basy. Hnevá ma to, že títo chalani sa prezentujú ako revolta a tým pádom si na svoju stranu ťahajú mladých ľudí, ktorí nemajú prehľad, ani nadhľad. Myslia si, že to je súčasť ich imidžu, ktorí chcú mať. Ťahajú so sebou do pekla nevinné decká.
Dostal si sa aj ty niekedy pod tlak, aby si niečo vyskúšal?
- Ponúkali mi marišku, ktorú som odmietol. S alkoholom som vysporiadaný. Nehovorím, že som čistý kvietok, pivo si po športe alebo večer k telke dám.
Ako vnímajú hudobníci z rockovej scény, že si sa vydal týmto smerom?
- Tí, ktorí sú čistí a normálni, hovoria, že je to neskutočne dobrá vec. Vravia, že by sa asi nedokázali na pódium postaviť pred žiakmi, ktorí sú niekedy zo začiatku voči výchovnému koncertu aj nepriateľsky naladení, a spievať a rozprávať im veci s protidrogovou tematikou. Našťastie, častokrát sa nám stáva, že po koncerte spojenom s hovoreným slovom a videoprojekciou sa decká postavia a poďakujú. Je to moje poslanie. Týmto splácam dlh za to, že mi pri mojom vážnom ochorení bolo dožičené ďalej žiť.
