V málotriedkach je šikana takmer neznámym pojmom. Učiteľky ju rýchlejšie odhalia.
REGIÓN. Ministerstvo školstva avizovalo novelu zákona, ktorá stanoví počet detí v triedach. Pre málotriedky to znamená zložitú situáciu. Počet detí v jednotlivých ročníkoch kolíše. Málotriedne školy ale majú svoje perspektívy, najmä vo výučbe jazykov.
„Rezort vo vzťahu k málotriedkam bude stanovovať limity, prihliadať sa bude na špecifické postavenie týchto škôl,“ povedal Michal Kaliňák, hovorca ministerstva školstva. Limity zahrnú do pripravovaného zákona o financovaní škôl, ktorý by mal vstúpiť do platnosti od 1. januára 2014. Málotriedne školy majú vhodné podmienky pre individuálnu výučbu. Angličtina v triede, kde je šesť detí, prebieha rýchlejším tempom. V Trenčianskom okrese je zriadených niekoľko málotriednych škôl, v Dolnej Porube, v Chocholnej- Velčiciach, v Opatovej, v Skalke nad Váhom, v Mníchovej Lehote.
Individuálny prístup v malých triedach
Program Milénium posunul výučbu angličtiny na prvý stupeň základných škôl. „Od školského roku 2011/2012 sa angličtina stala povinnou pre všetkých žiakov od tretieho ročníka,“ povedal Kaliňák. V Základnej škole v Skalke nad Váhom angličtinu vyučujú už od prvého ročníka. Rozdiel je iba v počte vyučovacích hodín. Kým v prvom a druhom ročníku sa učí angličtina raz do týždňa, v treťom ročníku sú to už tri vyučovacie hodiny. „Čím je detí menej, tým sa dá viac uplatňovať individuálny prístup,“ hovorí Zuzana Dúžeková, angličtinárka zo školy v Skalke nad Váhom. Jej zámerom je využívať vo výučbe aj dramatické prvky. V tejto dobe by mali mať podľa nej deti angličtinu každý deň.
Napriek pozitívam nie je v obci veľký záujem o školu. Na zápis do prvého ročníka v tomto školskom roku deti neprišli, rodičia si to vysvetlili po svojom. „Neoplatí sa mi dať deti do škôlky, určite školu zavrú,“ hovorí mamička dvojročného chlapca. Iným prípadom sú rodičia, ktorých deti sem chodia do školy. Hovoria o výhodách. „Neviem si predstaviť, že by môj malý prváčik cestoval autobusom s veľkými deťmi,“ hovorí o obavách mama prváčika.
Výhody individuálneho prístupu potvrdili aj v ďalšej málotriedke. „Už v škôlke máme anglický jazyk,“ povedala riaditeľka Kvetoslava Kotrhová zo Základnej školy v Chocholnej - Velčiciach.
„Deti tu dostávajú základy a potom pokračujú v prvom a druhom ročníku po jednej hodine do týždňa.“
Výhody málotriednych škôl vidí najmä v citovom rozvoji žiakov prvého stupňa, ktorí sa poznajú už zo škôlky.
„Po psychickej stránke nemusia zvládať stresy cestovaním v autobuse. Škola je rodinného typu, učiteľ sa venuje žiakom viac ako vo veľkých školách. Dokáže ich lepšie ohodnotiť a rýchlejšie spozorovať nedostatky.“ Na výučbu angličtiny má škola kvalifikovanú pedagogičku. Rozdiel je vo výučbe prváčikov, ktorí nepoznajú písmenká. „Učíme sa hravou formou,“ povedala riaditeľka Kotrhová. „Viete, keď sú slabšie deti, môžete sa snažiť, ale zrejme im to aj tak nepôjde dobre, ale toto je problém aj vo veľkých školách.“ Učiteľka využíva vo výučbe rôzne zaujímavé aktivity. Pri tretiakoch je potrebné zvýšiť nároky. Angličtinu majú trikrát do týždňa.
„Najväčšie problémy robí žiakom gramatika a pravopis," hovorí učiteľka Denisa Špániková. Podľa nej by sa angličtina mala vyučovať viackrát do týždňa. Základná škola v Opatovej sa zameriava na enviromentálnu oblasť i vyučovanie jazyka. „Do piateho ročníka sa naši žiaci zaradia bez problémov,“ povedala riaditeľka Zdenka Hricková. „Zvyčajne majú z angličtiny rovnaké známky ako na prvom stupni.“ Angličtinu vyučujú už od prvého ročníka. Rodinné vzťahy podporujú stretnutiami so starými rodičmi, tvorivými dielňami, ale aj besedami so spisovateľmi.
Málotriedky dajú deťom pocit istoty a bezpečia
Význam málotriednych škôl hodnotí pozitívne aj psychologička Lucia Čopíková z psychologického centra v Trenčíne. „Málotriedky prispievajú k plynulejšiemu a bezproblémovejšiemu prechodu dieťaťa z materskej školy do prvého ročníka,“ povedala Čopíková. „Dieťa pozná nielen spolužiakov zo škôlky, ale aj starších žiakov či pani učiteľky, škola so škôlkou sú často v rovnakých priestoroch.“
Učiteľky sa deťom individuálne venujú. Negatívne javy ako šikana či záškoláctvo sa nevyskytujú často. „Všetky tieto faktory prispievajú k väčšej psychickej pohode dieťaťa, jeho pocitu bezpečia a istoty,“ povedala psychologička.
