Združenie kompostárne v regióne sa rozpadá

TRENČÍN. Združenie miest a obcí v Trenčianskom kraji, ktoré vzniklo za účelom výstavby a prevádzky kompostárne na zhodnocovanie bioodpadu, už dlhšie roky neplní svoj účel.
V tomto združení od roku 2004 boli mestá a obce Nová Dubnica, Nemšová, Ilava, Trenčianska Teplá a Trenčianske Teplice.Posledná menovaná obec bola jedným z iniciátorov, aby sa toto združenie rozpustilo.

„Ešte moji predchodcovia založili občianske združenie miest a obcí, ktoré by vlastne pripravilo projekt kompostárne prostredníctvom európskych dotácií, len zámer nebol úspešný,“ vysvetlil primátor Trenčianskych Teplíc Štefan Škultéty.

Podľa jeho slov mesto iniciovalo rozpustenie tohto združenia i kvôli dokončeniu výstavby projektu v Nemšovej.
„V tomto meste je už postavená kompostáreň z európskych dotácií a mesto Trenčianske Teplice ju plánuje využívať,“ dodal Škultéty.

Nemšová dostala z európskych fondov na projekt spracovania bioodpadu 4,8 milióna eur. „Stavba kompostárne je hotová vrátane nakúpenia technológie. Na dokončenie je nutné verejné obstarávanie na propagáciu a reklamu tohto projektu, no môžeme medzitým vykonať kolaudáciu a zároveň aj skúšobnú prevádzku,“ povedala Elena Bachratá, projektová manažérka pre projekt kompostárne.

Kolaudácia by sa podľa jej slov mala uskutočniť na prelome mesiacov marec apríl. „Od budúceho týždňa chceme vyhlásiť v obci, aby mohli už občania nosiť do tejto prevádzky odpad aj počas jarného upratovania,“ povedala Bachratá. Spracovávanie bioodpadu s finálnym produktom, teda kompostom, bude prístupné pre okolité mestá a obce. Bachratá ale v tejto fáze vidí problém.

„Podľa projektu táto kompostáreň má slúžiť pre región s kapacitou 36 000 obyvateľov.Nemšová to ale bude prevádzkovať vo vlastnej réžii a nákladoch, takže my si nemôžeme obciam dovoliť povedať, aby priviezli odpad zadarmo,“ vysvetlila Bachratá.Obci ani nepomôže predaj kompostu, ktorý sa v prevádzke kompostárne vytvorí, keďže v základných stanovách zmluvy o nenávratných prostriedkoch to je zakázané.Podľa Bachratej má však vláda v tomto roku vypracovať akčný plán o umiestnení kompostu na trhu.

„V právnych predpisoch v oblasti odpadového hospodárstva nie je ustanovený zákaz podnikania samospráv v rámci obecných kompostární. Avšak v rámci operačného programu Životné prostredie je pomoc pre takýto typ projektov znížená z dôvodov existencie prvkov štátnej pomoci, a teda uplatňovania právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky v oblasti štátnej pomoci,“ povedal Maroš Stano, hovorca ministerstva životného prostredia. Ako ďalej tvrdí, obce, ktoré vyrobený kompost následne umiestňujú na trhu, získajú nenávratný finančný príspevok vo výške maximálne 40, respektíve 50 percent oprávnených výdavkov projektu.

„Iná je však situácia, ak obce vyrobený kompost použijú len pre naplnenie svojich vlastných verejných potrieb a tento kompost neumiestňujú na trhu a vtedy môžu získať nenávratný finančný príspevok až do výšky 95 percent oprávnených výdavkov projektu,“ dodal Stano.

Podľa zákona sú obce povinné od 1. januára 2013 separovať zber biologicky rozložiteľného odpadu alebo mať zavedený program na podporu domáceho kompostovania. Dôležitosť spracovania biologického odpadu v kompostárni zdôrazňujú aj ochrancovia životného prostredia.

„Bioodpad tvorí skoro polovičný podiel odpadu, ktorý ľudia produkujú, takže tým, že ho budeme spracovávať environmentálne vhodnejším spôsobom, sa zníži potreba budovania skládok,“ vysvetlil Martin Valentovič z občianskeho združenia Priatelia zeme.