NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Rodáčka z Piešťan dochádza spolu s mamou a trénerkou Evou Simančíkovou a ruským trénerom Vladimirom Dvojnikovom na zimný štadión počas celej sezóny takmer každý deň. Po návrate z nemeckého Oberstdorfu sa pripravuje aj na blížiace sa majstrovstvá sveta.
V akom veku a prečo ste sa rozhodli pre krasokorčuľovanie? Akú rolu zohrala mama, ktorá bola vašou prvou trénerkou?
Monika Simančíková (M.S.), krasokorčuliarka: Prvé preteky som absolvovala v Liptovskom Mikuláši. Mala som vtedy šesť rokov a skončila som na piatom mieste.
Eva Simančíková (E.S.), mama a prvá trénerka: Monikina staršia sestra chodila na tréningy a ja som sa venovala trénovaniu. Monika chcela byť na ľade s nami, takže keď sme zohnali najmenšie korčule a postavili sme ju na ľad, aby bola spokojná.
V čom boli výhody a nevýhody, keď tréningy viedla vlastná mama?
E.S.: V mladšom veku to môže byť výhoda, pretože mama - trénerka vie, čo potrebuje dieťa, ak má byť v športe úspešné. Postupom času je dôležité, aby sa vedel oddeliť život športový a bežný život.
M.S.: A v tomto veku je to už aspoň pre mňa nevýhoda a našťastie s ňou nemusím trénovať.
E.S.: Súhlasím, niekedy to funguje, ale ja som rada, že Monika má trénera, ktorého rešpektuje a že celá zodpovednosť za jej prípravu nie je na mne.
Ako ste sa dostali k spolupráci s ruským trénerom Vladimirom Dvojnikovom? Čo má mama-trénerka v tréningových metódach spoločné, v čom sa diametrálne líšite?
E.S.: Trénera Dvojnikova sme kontaktovali, keď mala Monika sedem rokov. Vedeli sme, že chodí trénovať deti v Trenčíne. Ja som sa ako trénerka od pána Dvojnikova veľa naučila, lebo zo začiatku som musela byť stále pri Monike, aby mu rozumela. Preto sa naše tréningové metódy veľmi podobajú.
Krasokorčuľovanie patrí k športom, kde sa s tréningami a pretekaním začína v rannom detstve. Prečo je v tomto športe dôležité začať tak skoro?
E.S.: Krasokorčuľovanie patrí do skupiny koordinačných športov a koordinácia sa najlepšie rozvíja do desiatich rokov veku.
Má šancu presadiť sa v seniorskej kategórii krasokorčuliarka, ktorá začne s tréningami vo veku približne desať rokov? Kde je hranica, kedy je už neskoro začať?
E.S.: Sú známe prípady, kedy sa v svetovej konkurencii presadili krasokorčuliari, ktorí začali trénovať vo vyššom veku. Predtým sa intenzívne venovali inému koordinačnému športu, väčšinou gymnastike. Dá sa, samozrejme začať aj vo vyššom veku, ale nedajú sa očakávať výsledky porovnateľné s deťmi, ktoré začali skôr. V tomto veku je už lepšie venovať sa krasokorčuľovaniu rekreačne, napríklad v kategórii „interpretačné korčuľovanie“, kde sa nekladie taký dôraz na skoky.
Musí mať krasokorčuliarka vo vašom veku pevnú vôľu, aby od ťažkých tréningov nezdupkala a nezačala žiť pohodový život dnešných dievčat?
M.S.: Myslím si, že pevná vôľa je úplný základ, bez toho by to nešlo. Určite som zo začiatku potrebovala, aby ma niekto do tých tréningov tlačil, keď sa mi niekedy nechcelo. Myslím si, že teraz som si už vybudovala sebadisciplínu a pevná vôľa prichádza spolu so všetkými zdarmi aj nezdarmi.
Koľko tréningových skokov musí krasokorčuliarka absolvovať, aby skočila v súťaži úspešne svoj prvý trojitý skok? Koľko rokov ste mali, keď sa vám to prvýkrát podarilo, aký to bol skok?
E.S.: Počet pokusov je u každého iný, ale určite sa jedná o stovky pokusov. Monika prvýkrát skočila v súťaži trojitý salchow, keď mala dvanásť rokov.
M.S.: Myslím si že salchow mám aj najradšej. A veľmi rada na tréningu skúšam aj nové kombinácie trojitých skokov. Aj keď sa mi to zo začiatku nedarí, myslím si že ma to neodradí a trénujem to naďalej.
Štartujete v súťaži jednotlivkýň. Nelákali vás športové dvojice alebo tance?
M.S.: Okolo dvanásteho roku ma veľmi lákali športové dvojice. Niektoré prvky sme si s kamarátom nacvičovali aj mimo ľadu a niekedy aj na ľade, ale iba amatérsky. Momentálne by som do športových dvojíc určite nešla, oveľa viac ma teraz zaujímajú tance. Veľmi by som si to chcela vyskúšať.
Nechávate sa spolu s trénermi inšpirovať aj zaujímavými krasokorčuliarskymi prvkami hviezd, ktoré súťažili v dávnyh érach?
M.S.: Na internete pozerám veľa známych jázd a množstvo originálnych prvkov ma zaujme, no nechceme veľmi kopírovať. Ak sa náhodou v mojej jazde objaví nejaký podobný prvok ako v inej známej jazde, s najväčšou pravdepodobnosťou to nebolo naschvál.
Kto vám vyberá krasokorčuliarsky kostým a ktoré kritériá sú pri jeho výbere najdôležitejšie?
M.S.: Návrhy robí kostymérka v Prahe. Ja si potom vyberiem ten, ktorý sa mi najviac páči.
E.S.: Kostým musí byť v súlade s hudbou, ale Monikina návrhárka je profesionálna kostýmová výtvarníčka, takže býva skôr problém, ktorý z jej návrhov si vybrať.
Čo považujete za svoje najvýraznejšie športové úspechy?
M.S.: Pre mňa je mojim najvýznamnejším úspechom bronzová medaila z Európskeho zimného olympijského festivalu mládeže (EYOWF) z predminulej sezóny. Je to vlastne menšia olympijská medaila a veľmi veľa to pre mňa znamená. A veľmi si vážim aj 14. miesto z minuloročných majstrovstiev Európy. Nakoniec aj tohtoročné 15. miesto z majstrovstiev Európy je veľkým úspechom, lebo konkurencia je stále silnejšia.
S akým cieľom sa pripravujete na blížiace sa majstrovstvá sveta?
M.S.: Jednoznačný cieľ je postúpiť do finálovej dvadsaťštvorky a tým pádom postúpiť na zimné olympijské hry, ktoré sa budú konať v roku 2014. Bude to ale opäť veľmi ťažké vzhľadom na obrovskú konkurenciu.
Zimná olympiáda v roku 2014 je zrejme veľkou motiváciou.
M.S.: Že olympiáda je už za rohom mi pravdepodobne dôjde až budúcu sezónu, kedy to bude najaktuálnejšia téma. Určite je to ale obrovská motivácia v mojej príprave na tohtoročné majstrovstvá sveta, ktoré sú kvalifikačným pretekom na zimné olympijské hry.
Ako ste si zvykli na tréningové podmienky na novomestskom zimnom štadióne?
E.S.: Pôvodne sme začali dochádzať do Nového Mesta nad Váhom, pretože časť pretekárov nášho klubu dovtedy dochádzala na tréningy do Piešťan. Keď bolo dokončené zastrešenie zimného štadióna v Novom Meste dohodli sme sa, že časť tréningov absolvujeme v ich meste. Postupne sa pridávali ďalší záujemcovia z Nového Mesta a všetko vyústilo založením krasokorčuliarskeho klubu KK Nové Mesto nad Váhom. Trénuje sa nám tu veľmi dobre, máme pocit tréningovej pohody, všetci nám tu držia palce a snažia sa nám vytvárať čo najlepšie podmienky.
