NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Manželské dvojice, ktoré žijú v najdlhšie trvajúcich manželstvách, sa stretli 15. februára v spoločenskej sále v rámci 3. ročníka Národného týždňa manželstva. Medzinárodná kampaň, ktorá sa koná na podporu manželstva, vznikla v roku 1997 vo Veľkej Británii. Ústredným motívom bola v tomto roku téma Vernosť nie je slabosť.
Na stretnutie pozvali sto manželstiev
Organizátori novomestského stretnutia podporili podujatím myšlienku manželstva a vernosti. „Na Slovensku sa rozpadá každé druhé manželstvo. Vernosť nie je vyzdvihovaná, ani oceňovaná. Práve naopak. Týmto stretnutím sme chceli zdôrazniť, že sú medzi nami aj dlhotrvajúce manželstvá,“ zdôraznil jeden z organizátorov podujatia, evanjelický farár Ľubomír Ďuračka.
Hľadaním v matrike a v archívoch mesta sa mu podarilo nájsť šestnásť manželských párov, ktoré sa zosobášili už pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Ocenili však aj mnohé ďalšie manželstvá. „Spolu sme pozvali približne sto manželských párov. Sú príkladom pre mladú generáciu i vzorom a povzbudením pre tých, ktorí uvažujú nad vstupom do manželstva,“ povedal Ďuračka.
Najdlhšie manželstvo uzavreli v roku 1946
Manželia Margita a Dionýz Chajmovci žijú v manželskom zväzku najdlhšie zo všetkých Novomešťanov už vyše 66 rokov. Ich svadobným dňom bol 27. december 1946. Obaja sú dodnes umelecky činní. Pani Margita (88) je úspešnou poetkou a jej manžel Dionýz (90) mal pred niekoľkými mesiacmi výstavu obrazov. „Strieborná priečka“ v manželskej vernosti patrí manželom Pavlovi a Emílii Jurčovcom. Po svadbe v roku 1949 žijú spolu už vyše 64 rokov.
„Prežili sme počas manželstva spolu radosť i starosť, pomohli si prekonávať žiale. Vážne choroby nás, našťastie, obchádzali. Mali sme radi prácu. Ráno sme vstávali zavčasu a večer chodili spokojne spávať,“ vyznala sa Emília Jurčová. Podľa slov jej manžela, žiaden vzťah sa nevyhne škriepkam. „Nikdy sme sa nehádali a keď prišlo menšie nedorozumenie, tak to trvalo od večera do rána. Mám dobrú ženu a ona dobrého muža,“ usmial sa Pavol Jurčo.
Desiatky rokov trvajúce manželstvá
Stretnutie ľudí žijúcich v desiatky rokov trvajúcich zväzkoch prinieslo návod mladým, ako prežiť v pokojnom súžití spoločne celý život. „Treba úprimne milovať jeden druhého a držať sa za ruky aj vo vysokom veku.Manžel mi aj teraz na Valentína priniesol krásnu kyticu. Mladí by mali mať k sebe úctu a vždy pri sebe stáť,“ prezradila Alžbeta Belanská, ktorej manželstvo s pánom Ladislavom trvá už 62 rokov.
O manželskej ceste sa rozhovorila aj Viera Adamčíková, ktorá sa s manželom Jozefom zosobášila v roku 1953. „Ja som si na manželovi najviac vážila jeho láskavosť a tolerantnosť, nerobili sme si prieky. Pri práci nebol ani čas na hádky. Vzájomnou láskou a snahou vybudovať niečo pre deti sa dajú prekonať aj problémy v živote.Manželia sa musia zomknúť a pomôcť si aj vtedy, keď príde ťažká choroba,“ povedala pani Viera.
Okrem najstaršieho manželstva uzavretého v roku 1946, sa na stretnutí zišli aj páry zosobášené v rokoch 1949, 1950 a dokonca šesť párov zosobášených v roku 1951. Nechýbali ani tri dvojice zosobášené v roku 1952 a ďalšie štyri manželstvá z roku 1954. Na stretnutie však prišli aj manželské páry, pre ktoré sa manželskí „rekordéri“ stali inšpiráciou pre ďalšie spolužitie.
„Snažíme sa vyjsť si vždy v ústrety. Je to o úcte medzi partnermi. Moderné by malo byť prestať sa rozvádzať a zostať a vydržať so svojím partnerom dlho,“ zhodli sa manželia Magičovci, ktorí sa zosobášili pred deviatimi rokmi. Ivana a Majku spojila dobrá nálada a neodolateľné úsmevy na oboch stranách. „Manželia by mali byť na jednej vlnovej dĺžke a nájsť spoločnú reč. To, že protipóly sa priťahujú, podľa nás, medzi ľuďmi neplatí,“ dodali svorne.
