ovej izbe, keď sa už chystal spať.
Fotky z posledného zápasu v Beleku proti Radnički Kragujevac ukazovali, že sa s hráčmi lúčite. Ako sa celý odchod do Lubinu odohral?
- Celé sa to upieklo v Beleku. Kluby našli spoločnú reč medzi sebou aj so mnou. Nič mi nebránilo, aby som šiel na vstupné testy a následne podpísal nový kontrakt. Ten znie na dva a pol roka s ročnou opciou.
Vedeli ste o záujme Zaglebie Lubin už skôr?
- Tréner mi hovoril, že videli veľa zápasov, kde som hral. Núkalo sa im viacero možností, napokon si vybrali mňa. Budem sa snažiť splatiť prejavenú dôveru.
Vaše angažovanie bolo na popud trénera Pavla Hapala. Dostali ste sa s ním včera do kontaktu?
- Rozprávali sme sa už trikrát. Keď som pricestoval pýtal sa ma, ako sa cítim. Presun bol hektický. Z Antalye som prišiel domov v nedeľu o deviatej večer. Dal som pusu manželke, zobral som si veci a šiel do Poľska. Do postele som sa dostal o druhej ráno a o piatej som už vstával. Nalačno som absolvoval zdravotné testy a všetky ostatné veci. Do hotela som prišiel až večer, takže idem dospávať.
Ráta s vami tréner do základu, alebo vás čaká tuhý boj o miesto?
- Miesto isté nemám. Je tu veľká konkurencia. Liga je už v piatok. Je možné, že nastúpim hneď. Jeden obranca je vykartovaný, ďalší zranený, takže je veľká šanca, že sa objavím v novom drese už v piatok proti Štetínu.
V Lubine pôsobia aj ďalší dvaja Slováci. Róbert Jež a dokonca aj bývalý kapitán AS Trenčín Csaba Horváth. Stihli ste už s nimi prehodiť pár viet?
- Robo Jež si ma hneď zobral pod svoje krídla. Pomáha mi zohnať bývanie a všetko okolo. Stará sa o mňa, za čo som mu veľmi vďačný. Bol som aj s Csabom. Okrem nich sú tu aj dvaja českí reprezentanti Bílek a Papadopoulos. Je to oveľa jednoduchšie, ako byť sám v cudzom svete.
Zdáte sa byť spokojný. S akými cieľmi prichádzate do nového klubu?
- Chcem podávať minimálne také výkony ako v drese AS. Momentálne sme v tabuľke jedenásti, takže chcem tímu pomôcť, dostať sa vyššie. V národnom pohári nás čaká štvrťfinále. Máme toho pred sebou skutočne dosť.
Prestúpili ste do Poľska. Netúžili ste ísť do kvalitnejšej súťaže?
- Poľská liga má väčšiu kvalitu ako naša. Sú tu krásne štadióny a veľa divákov. Záujem zo západných klubov som nezachytil. Ja som spokojný. Chcel som, aby zo mňa niečo mal aj materský klub, keďže za tie roky do mňa už veľa investovali.
Zo zahraničia je do reprezentačného dresu oveľa bližšie. Uvažovali ste nad tým?
- Nad reprezentáciou som nerozmýšľal. V prvom rade musím pravidelne hrať a podávať veľmi dobré výkony, aby som nad touto témou mohol vážne uvažovať. Teraz je to však predčasné.
V Trenčíne ste pôsobili od roku 2002. Aké spomienky vám zostanú?
- Len tie najlepšie. Na Trenčín nemôžem povedať jedno krivé slovo. Z pätnásťročného fagana som sa vypracoval až na kapitána. Našiel som tu druhý domov, manželku, veľa kamarátov. Stretol som veľa ľudí, ktorí ma výrazne ovplyvnili. Medzi nimi najmä tréner Gula, vďaka ktorému som dnes tam, kde som. V dobrom sme sa rozišli aj s generálnym manažérom. Mosty sme za sebou nespálili.
Po odchode Martina Ševelu ste si natrvalo navliekli kapitánsku pásku. Koho by ste navrhovali, aby ju dostal po vás?
- To je ťažká otázka. Konkrétne meno nepoviem. Skôr by som túto otázku nasmeroval na trénerov. Mužstvo je mladé a ktokoľvek ju dostane, bude sa musieť všetko učiť za pochodu, tak ako aj ja. Z mojej strany to zo začiatku nebolo prirodzené. Vďaka podpore trénerov a spoluhráčov som sa do toho napokon dostal.
