Streda, 10. august, 2022 | Meniny má Vavrinec

Symbol komunizmu: Vojaci vyzbrojení krompáčmi a lopatami

Keď nastupovali na výkon vojenskej služby, netušili, že klasický výcvik nikdy neabsolvujú.

Doslova čierni baróni: IV. PTP pred baňou Václav v Orlovej v roku 1953.Doslova čierni baróni: IV. PTP pred baňou Václav v Orlovej v roku 1953. (Zdroj: ARCHÍV P. M.)
Čakali ich provizórne podmienky a drina v oblastiach, kde si to vyžadovali záujmy štátu. Hovorili im čierni baróni. Vitajte v pomocných technických práporoch!

TRENČÍN. Vojenské jednotky pracovného charakteru predstavujú významnú súčasť ozbrojených síl. Kroky vedúce k ich zakladaniu v Československu pred 65 rokmi však nemajú obdobu v žiadnej krajine mimo bývalého sovietskeho bloku. Perzekučné opatrenia neminuli ani desiatky obyvateľov trenčianskeho regiónu.
Po získaní moci v ČSR začala komunistická strana venovať pozornosť armáde. V jej radoch vznikali od októbra 1948 špeciálne útvary, ktorých cieľom bolo pod zámienkou pracovnej prevýchovy odstaviť na vedľajšiu koľaj ľudí nebezpečných pre nový režim.

Históriu vojenských táborov nútených prác začali písať cestné prápory ženijného vojska, onedlho nahradené pomocnými technickými prápormi (PTP).

Stretli sa v nich mladíci potrestaní za nesúhlasný pohľad na štátne zriadenie, Rómovia, skutoční asociáli, branci nemeckej a maďarskej národnosti, synovia obchodníkov, veľkostatkárov, či tzv. dedinských boháčov. Nezanedbateľnú skupinu tvorili kňazi, rehoľníci i seminaristi. Dvadsiatimi PTP prešlo počas štvorročnej existencie približne 30 000 vojakov. Mnohí sa už domov nevrátili...

Vojenčina za trest

Dôvody zaraďovania osôb do vojenských táborov nútených prác boli rôzne. Spočiatku nepohodlných vojakov povolávali len na základe posudkov orgánov Národnej bezpečnosti v mieste bydliska. Niet sa teda čo čudovať, že zo strany príslušných funkcionárov dochádzalo k častým zneužívaniam právomocí a snahám o diskreditáciu svojich nepriateľov. Krivdu pocítil aj Filip Paulech. Klasifikáciu znamenajúcu „politickú nespoľahlivosť“ mu udelili po nasledovnom posudku veliteľa stanice NB v Moravanoch nad Váhom z 13. 4. 1950: „Oznamujem, že Filip Paulech pochádza z rodiny roľníckej, zamestnáva sa ako krajčírsky pomocník. Je silne nábožensky založený, rád všetko kritizuje.“

Na tú kritiku si Paulech pamätá dodnes: „Raz na verejnej schôdzi v rodnej obci som protestoval voči straníckemu funkcionárovi, ktorý mal dieťa s vlastnou dcérou. Vypočul som si množstvo vyhrážok a v nasledujúcom období ma sprevádzal prívlastok nepriateľ strany,“ vysvetlil.

Podobne ako viacerí pétepáci, aj on počas špecifickej vojenčiny precestoval takmer celú republiku. Pôsobil v Komárne, Plaveckom Podhradí, Prahe, Prešove, aby napokon zakotvil v Biskupiciach pri Trenčíne. Práve v poslednom menovanom pôsobisku sa zbavil puncu politicky nespoľahlivého, čo mu vydláždilo cestu do civilu.

Vďačí za to priateľovi Antonovi Hulmanovi, ktorý narukoval do tej istej roty vo funkcii politického pracovníka.
Začlenením pomocných technických práporov do armádnej štruktúry vznikol priestor pre vytvorenie samostatných vojenských stavebných podnikov, zabezpečujúcich výstavbu bytov, kasární, letísk a iných strategických objektov. Ich hybnou silou sa stali práve príslušníci PTP. Ministerstvo národnej obrany zároveň rozdelilo PTP na dva typy. Tzv. ľahké boli určené na práce v stavebníctve, ťažké PTP nahradili vojenské banské oddiely.

Bez ohľadu na vek

Pôvodne mali byť do práporov zaraďovaní len branci nastupujúci na výkon základnej vojenskej služby v trvaní 24 mesiacov. Hľadanie zdrojov pre zväčšenie kapacity mužstva však prinieslo rozhodnutie, na základe ktorého začali od septembra 1951 do PTP povolávať mužov aj na tzv. výnimočné vojenské cvičenie. Paradoxne, tento raz išlo o izoláciu „politicky nespoľahlivých“ osôb, ktoré už základnú vojenskú službu v minulosti absolvovali.

Nezriedka v pokročilom veku a s podlomeným zdravím. Spomedzi prenasledovanej skupiny živnostníkov narukoval na výnimočné cvičenie do Dolných Životíc 34-ročný Emil Holták.

„Komunistický režim mi uškodil a zobral majetky. Som obchodník telom i dušou. Na pamäti mám stále jedno židovské príslovie – Malý obchod je lepší ako veľká lopata,“ povedal bývalý majiteľ továrne na výrobu octu.
Pohľad na ubytovanie a náplň činnosti v PTP priblížil z pobytu v Košiciach: „Bývali sme v ubikáciách, kde boli trojposchodové postele, izby široké asi štyri metre. Zle sa tam dýchalo, keď vojakom schli mokré a špinavé veci. Naša jednotka musela prehlbovať kanál z kasární pri Hornáde. Ja som bol od ťažkých fyzických prác oslobodený, ale spomínam si, ako vojakom tiekla špinavá voda do čižiem a bahno z kanála museli vyhadzovať až do výšky dva a pol metra.“

Šťastie v nešťastí

Študent Milan Tunega mal pykať za svoj pôvod. Jeho starší brat otvorene nesúhlasil s totalitným režimom, čím sa stal obeťou vykonštruovaného politického procesu s trenčianskymi gymnazistami Albertom Púčikom, Antonom Tunegom a Eduardom Tesárom. Ako poznamenal historik Róbert Letz, trojica mala smolu, že keď ich v januári 1949 chytili, práve sa zostrovala línia komunistickej strany. „Krátko na to ma vyhodili zo školy a nepripustili k maturite. Povolávací rozkaz som dostal do Svatej Dobrotivej. Ani som poriadne nevedel, kam idem a čo je vôbec PTP. Odviezli nás do hôr, privítali vyhrážkami, dali nám večeru a potom nás autobusom presunuli na vlak do Hořovíc.

S neistotou som sledoval cestu cez Prahu do Mimone. Po mesiaci poradového výcviku rotu odvelili do Děčína. Napriek všetkému som mal šťastie. Celý čas som robil mzdového účtovníka vo vojenskom stavebnom podniku Posista,“ priznal Tunega.

Dôležitým činiteľom života v PTP bola mzda. Jej výška závisela od viacerých faktorov. Peniaze boli zaradencom vyplácané až po strhnutí viacerých zrážok.

Polovicu spravidla dostali „na ruku“ a rovnaká časť im bola ukladaná na vkladnú knižku Štátnej banky československej. Niektorí si skutočne prilepšili. „Na peniaze sa absolútne nesťažujem. Keďže šoféri boli jedno z najlukratívnejších postov počas vojenskej služby, patril som k tým, ktorí z mojej roty zarábali najviac. Pred menovou reformou 14 000 – 18 000 Kčs mesačne,“ hovorí Ján Žitňan, ktorý sa s M. Tunegom stretol počas výstavby letiska v Líňach u Dobřan.

Ján Žitňan zosobňoval špeciálny prípad. V roku 1947 ho najprv odsúdili za zločin proti republike, keďže lepil protikomunistické plagáty. To mu následne priťažilo i na odvode. Počas vojenskej služby, trvajúcej dovedna až 3 roky a 22 dní, zažil atmosféru štyroch PTP.

Archívne záznamy dokumentujú, že jeho vojenčinu „spestrilo” množstvo disciplinárnych priestupkov. V čom spočíval dôvod rebelantstva? „Bol som vychovaný ako hrdý Slovák, tak som sa aj správal a v žiadnom prípade som sa nestotožňoval s vládnucim režimom. PTP dodnes vnímam negatívne, lebo som bol zaradený do táborov, ktoré boli určené pre horších vojakov a menejcenných ľudí, ktorým teoreticky hrozila aj likvidácia,“ ozrejmil J. Žitňan.

Slúžim ľudu – fáram do bane!

O poznanie náročnejšie podmienky panovali v ťažkých, resp. banských pomocných technických práporoch. Najväčší rozdiel spočíval v nasadení do úplne odlišného, bežnému človeku skľučujúceho prostredia. Akú úzkosť prežívali mladíci narýchlo pretvorení na baníkov je možné vyčítať zo svedectva Kornela Földváriho, syna niekdajšieho trenčianskeho hodinára: „Súdny deň nastal, keď nás po troch týždňoch najzákladnejšieho výcviku ako zdraviť a pochodovať naložili do autobusov a odviezli na nádvorie bane Nosek v Tuchloviciach. Všetci vyfasovali fáracie známky a kahance.

Bez ohľadu na lekárske vyšetrenia nás klietka výťahu po desiatich odvážala kamsi do hlbiny.“ Uznávaná osobnosť kultúrneho života musela zanechať vysokoškolské štúdium a narukovať do jedného z najhorších vojenských táborov nútených prác v kladnianskom revíri. Z čias existencie 57. PTP v Stochove sa síce nezachoval žiadny archívny dokument, viaceré indície však naznačujú jeho zameranie na internáciu „nenapraviteľných“ vojakov.

„Jednotku tvorili deti nepriateľov socializmu, vysokoškoláci, potomkovia obchodníkov, sudeťáci, potetovaní profesionálni zločinci, ale aj zopár prominentných detičiek – syn spolumajiteľa firmy JAWA, nádejný dedič veľkých moravských mliekární, či naivní kopečkári, ktorí sa pokúsili vykĺznuť z nášho raja cez uzavreté hranice,“ objasnil Földvári zloženie mužstva.

Detailný pohľad do prác v bani poskytol Ján Sedlák. Bývalý vedúci predajne odevov ťažil uhlie v Rychvalde u Orlovej na Ostravsku: „Pracovali sme na tri zmeny vo frontálnom úseku na bridlicovej stene. Výška sloje bola 1,3 – 1,4 m. Dvojice museli za osem hodín vykopať, vyhádzať a zabudovať 10,5 m. Naše nástroje boli zbíjačka, lopata, krompáč, pílka, kladivo a jedľové drevo na stojky. Teplota neklesla pod 38°C, takže často sme robili len v trenírkach. Každý pritom musel ovládať bezpečnostné signály a výstrahy proti metánu.“

Nízky štandard životných podmienok v pomocných technických práporoch dokumentovali ubytovacie a hygienické možnosti. Pre ich zabezpečenie slúžili najrozmanitejšie objekty. Počnúc nevyužívanými historickými budovami, pokračujúc provizórnymi ubikáciami a otvoreným prírodným priestranstvom končiac.

Útvary zvykli byť oplotené ostnatým drôtom, ktorý mal vojakov izolovať od miestneho obyvateľstva. „Bývali sme v prázdnych barakoch po vysťahovaných Nemcoch, naša rota konkrétne v hostinci. V jednej veľkej miestnosti nás spalo 32. Umývať sme sa chodili do jazera, kde sme v zime rozbíjali ľad,“ zaspomínal Sedlák.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  3. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  4. Prehľad a automatizácia
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  3. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  8. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 811
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 10 661
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 9 229
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 5 923
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 448
  6. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 4 903
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 631
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 3 133

Blogy SME

  1. Ingrid Tkáčiková: Keď sa premiér Heger možno raz konečne odcyklí, bude už pre všetkých neskoro
  2. Jano Kováčik: Ako vyhlásenie Pralesov skomplikovalo situáciu turistom
  3. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Keď hlava funguje, ale telo odchádza
  4. Miroslav Sopko: List učiteľovi od "toho dieťaťa"
  5. Aleš Tvrdý: Cestovanie vlakom 2
  6. Erika Kladna: Australský outback
  7. Ján Valchár: Prvý krok k denacifikácii Krymu!
  8. Marián Viskupič: Aj v pokazenom koláči sa dajú nájsť chutné hrozienka
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 231
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 085
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 486
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 501
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 6 851
  6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 4 561
  7. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 289
  8. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 256
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Vývoz odpadu zdražie od januára 2023.

Zákon o odpade z januára 2021 zakázal skládkovanie neupraveného odpadu.


5 h
Na snímke streetartistka maľuje na stenu garáže z Pohody, ktorá sa vydala na cestu po Trenčíne a na tri mesiace zaparkovala v trenčianskom Parku Milana Rastislava Štefánika.

Najmenší stage z festivalu Pohoda zaparkoval na tri mesiace v Parku Milana Rastislava Štefánika.


(JÁ) 9. aug

Nekompromisné mrazy, nepredvídateľne dlhé obdobia bez zrážok, extrémne vysoké teploty a noví škodcovia. To sú výzvy, ktorým musia ovocinári čeliť čoraz častejšie.


(JÁ) 9. aug
XII. snem Jednoty dôchodcov Slovenska.

JDS chce vybojovať štrnásty dôchodok a valorizáciu aj petíciou.


9. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Lukáš sa zo stanovačky nevrátil, zomrel po páde zo skaly.


9. aug

Bariéru medzi autami a posedením na okraji cesty bude tvoriť mobilná zeleň.


9. aug

39-ročný muž je nezvestný od včerajšieho rána.


(tn) 9. aug

Má ísť do väzenia.


SITA 9. aug

Blogy SME

  1. Ingrid Tkáčiková: Keď sa premiér Heger možno raz konečne odcyklí, bude už pre všetkých neskoro
  2. Jano Kováčik: Ako vyhlásenie Pralesov skomplikovalo situáciu turistom
  3. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Keď hlava funguje, ale telo odchádza
  4. Miroslav Sopko: List učiteľovi od "toho dieťaťa"
  5. Aleš Tvrdý: Cestovanie vlakom 2
  6. Erika Kladna: Australský outback
  7. Ján Valchár: Prvý krok k denacifikácii Krymu!
  8. Marián Viskupič: Aj v pokazenom koláči sa dajú nájsť chutné hrozienka
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 231
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 085
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 486
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 501
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 6 851
  6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 4 561
  7. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 289
  8. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 256
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu