TRENČÍN. V minulosti sa oslavovali fašiangy od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Dátum Popolcovej stredy je pohyblivý, preto fašiangy bývajú kratšie alebo dlhšie. V obyčajovom cykle predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Názov je odvodený z nemeckého slova Faschang (pôvodne vast-schanc označujúceho výčap a nápoj pred pôstom). Fašiangy boli obdobím veselosti, uvoľnených mravov („svet naopak“), hojného jedenia a pitia lebo kto sa nenaje cez fašang, bude hladovať po celý rok. Posledné tri dni pred pôstom (nedeľa – pondelok – utorok), boli vyvrcholením fašiangu. Nazývali sa poslední fašang, ostatki, mjesopust a podobne.
Oslavy na dedine
Na dedinách bola hlavným organizátorom fašiangových zábav dospelá mládež. Boli časom zakáľačiek a svadieb, ktoré sprevádzali početné hry, zábavy, obchôdzky maškár a muzík po dedine. Zachovávali sa princípy ako zákaz prác, povolená bola len zábava. Komediálnosť stavala na parodovaní oficiálnych ceremoniálov, povolaní a činností, ľudských charakterov, odchýlok a sociálneho postavenia. Pre tieto slávnosti je príznačné i porušovanie spoločenských rozdielov, deliacich ľudí na mužov a ženy, mladých a starých, chudobných a bohatých.
K fašiangom patria aj obchôdzky spojené s používaním masiek, nadmerné požívanie sýtych jedál a alkoholu – ponúkali sa fašiangovníkom slanina a klobása – napichávali sa na ražeň ako odmena za obchôdzku, ďalej smažené šišky, fánky, pampúchy, ktoré majú funkciu obradového pečiva. Nasledovali početné tanečné zábavy, najmä vo fašiangový utorok - posledná muzika pred 40-denným pôstom, kde prebiehalo i obradné pochovávanie basy.
V slovanskom svete je obradová symbolika fašiangov zameraná na príchod jari, na zabezpečenie hojnosti, úrody, plodnosti, sýtosti.
Fašiangy v meste
V mestách boli usporiadateľmi sprievodov a fašiangových zábav remeselnícke cechy. Hlavnými organizátormi boli tovariši. Majster, u ktorého sa tovariši schádzali v tovarišskej nocľahárni, dozeral na prípravy, prispel radami a aj pomocou. Najaktívnejší býval cech mäsiarov.
Na konci fašiangov sa zvykli preraďovať učni za tovarišov, no najskôr museli absolvovať rôzne rituály. Pripravovali i zábavu, ktorá bývala od nedele posledného fašiangového týždňa a trvala celý týždeň. Tovariši zabezpečili hudobníkov i pivo a prípravu večerí u gazdinej. Každý deň bol nejaký iný program, napríklad vo štvrtok chodili tovariši v sprievode muzikantov na fašiangovú obchôdzku. V niektorý deň boli súťažné hry. Práve v tomto období prebiehali aj voľby nových cechmajstrov a koncom fašiangov sa slávnostne prenášala do domu novozvoleného cechmajstra cechová truhlica, ktorú cechmajster opatroval.
V 19. storočí boli cechové zvyky na ústupe a viaceré zanikli pred rokom 1872, kedy boli cechy oficiálne zrušené. No i naďalej pretrvávali tieto zvyky, ale v menšej miere a troška pozmenené. V mestách sa udržiavali maškarné plesy, bály a tanečné zábavy.
Autor: Mária Mizeráková
