TRENČÍN. Nedávno sme si pripomenuli nedožité okrúhle narodeniny bývalého náčelníka Sokola, účastníka protifašistického odboja, povojnového tajomníka Revolučného národného výboru v Trenčíne, zanieteného filatelistu, numizmatika, ale aj všestranného športovca.
Vyučil sa v predajni svojej mamy
Vladimír Chovan sa narodil 31. januára 1913 v Ružomberku, otec bol obuvníckym majstrom. Jeho mamička Mária pochádzala z Podlužian, narodila sa v roku 1888 do mnohopočetnej rodiny evanjelického farára Júliusa Bučeka.
„Doma som bol odmalička vychovávaný v národnom duchu,“ spomínal si pred svojou osemdesiatkou pán Chovan. Keď mal dva roky, Maďari mu popravili otca, údajného pansláva, preto, že sa vzoprel bojovať za záujmy RakúskoUhorska. Zostali po ňom dve polosiroty. Pre jeho život bol rozhodujúci rok 1925.
Vtedy sa presťahovali z Ružomberka do Trenčína. Tu Chovanova mamička, viedla kníhkupectvo, predtým pracovala ako vedúca obchodu Tranoscia v Liptovskom Mikuláši, vyučil sa teda u nej a s láskou ku knihám jej výdatne pomáhal.
Predajňu mali pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra na rohu Vajanského a ulice Slobody, oproti evanjelickému kostolu, pri fare. Táto budova i evanjelická fara boli v roku 1978 asanované. Hoci nebol obchod s kancelárskymi potrebami aj písacími strojmi priamo v centre mesta, prosperoval. V tom období chodili do gymnázia známe literárne osobnosti: Karol Rosenbaum, Dominik Tatarka, Alfonz Bednár. Keď sa chceli trochu uliať z vyučovania, alebo si tajne pofajčiť, prichádzali do tohto obchodíka.
„A ja som to častokrát využil, požičiaval som im nové knižky, aby si ich prečítali a napísali mi ich krátky obsah. Takto som mal prehľad o každej novej knihe a zákazníkov som mohol presne informovať. Náš obchod bol obľúbený široko-ďaleko a pretože sme mali dobré meno, dostali sme vždy knižky aj na úver. Okrem známej literatúry sme vydávali i vlastné telovýchovné príručky, vychovávali sme ľudí k zdravovede a najbežnejším športom," spomínal Chovan.
Vojnové roky
Obchod vdovy Chovanovej bol aj miestom, kde sa stretávali neskorší významní odbojáriučiteľ Milan Polák, Ján Golian a viacerí bratia Sokoli. Prvýkrát po vzniku Slovenskej republiky sa mladí trenčianski antifašisti stretli u Jána Kuldu v novembri 1939. Okrem Milana Poláka to boli Štefan Babiak, Vincent Bohuš, Miroslav Sázel, Júlis Chovan. Mladý Vlado Chovan zabezpečoval prechody českých vlastencov, najmä dôstojníkov z Čiech a Moravy na Slovensko, zariaďoval krátke ubytovanie, falošné doklady, vyrábal a rozmnožoval plagáty, staral sa o financie.
Ku koncu 2. svetovej vojny sa pán Chovan zúčastnil s vysokoškolským strážnym oddielom oslobodzovacích bojov, bol priamym účastníkom Slovenského národného povstania.
Veľká predajňa na hlavnom námestí
„Od roku 1949 do roku 1952 sme mali Matičné kníhkupectvo, obchod sme presťahovali do centra mesta, predávali sme hlavne matičné knihy. Najžiadanejšie boli slovenské básne, romány od Martina Kukučína, knihy o Štefánikovi, ale aj Hovory s T. G. Masarykom. Zažil som na vlastnej koži dobu normalizácie, keď sa zakazovalo predávať knihy významných spisovateľov," spomínal Vladimír Chovan. Za svojho činorodého života zakúsil veľa zlého, ale i dobrého. Byť svedomitým a poctivým ho naučila jeho mamička, ktorá zomrela v roku 1964 ako 76-ročná.
Preukazoval to dlhoročnou prácou v kníhkupectve, ktoré sa stalo na dlhé roky spoločenskou oázou nielen Trenčanov, ale i intelektuálov z radov básnikov, spisovateľov, výtvarníkov zo širokého okolia.
Ujo Vlado so svojou manželkou starostlivo vyberali spolupracovníkov, ktorí boli zárukou obľúbeného obchodu. Pomocnú ruku podal nejednému z nich. Gabriela Plachetková, nezabudnuteľná Oľga Preislerová, Júlia Malychová, Judita Jarábková i po ňom nastupujúci vedúci pán Dušan Kožehuba, to neboli obyčajní predavači, ale v Trenčíne pojmy.
Pohoda u Chovanovcov
Priestranný dom Chovanovcov na Moyzesovej ulici číslo tri bol vždy otvorený Sokolom, skautom, kamarátom vodákom, turistom, matičiarom, historikom, numizmatikom či filatelistom. Vo svojej útulnej pracovni usporadúval svoje vzácne zbierky známok a exponátmi obosielal desiatky výstav nielen na Slovensku, v Čechách ale i v Havane, v Berlíne, Moskve, v Poľsku.
Bohaté životné skúsenosti využil pri znovuobnovení činnosti trenčianskeho Sokola. Pri príležitosti 80-teho výročia vzniku tejto telocvičnej jednoty v Trenčíne vydal vlastným nákladom brožúru o jeho histórii, Trenčianske múzeum pripravilo v roku 1999 obsiahlu výstavu Sokol v Trenčíne prevažne z jeho osobného materiálu. Na vernisáži sa s dojatím vyznal:
„ Na toto som sa dlhé roky tešil, to je moje dieťa! Azda už môžem teraz i umrieť, lebo sen sa mi stal skutočnosťou!“. Jeho slová sa naplnili na jeseň v tom istom roku. Pán Chovan sa do konca života držal sokolských hesiel: „V zdravom tele- zdravý duch.“
Veď bol nielen vodák, lyžiar, ale i náruživý turista, podobne ako jeho nezabudnuteľný kamarát ujo Janko Halaša, s ktorým prešiel nejeden malebný kút prekrásneho Slovenska. Spolu so svojimi priateľmi a ich rodinami sa pravidelne stretávali aj v krásnej prírode Drietomskej doliny, na Holbovej. Aj vo vysokom veku bol výborným, výrečným spoločníkom, všetok nadhľad a optimizmus, ktorý dnes tak veľmi ľuďom chýba, preniesol spolu s milovanou manželkou na svoje drahé dcéry a synov a tí zase na svoje deti.
Autor: Janka Karlíková
