Zámer privatizácie veľkého územia pri Váhu sa časti Trenčanov nepáči.
TRENČÍN. Aké máš pocity z toho, že sa rybári a zo dvaja akože aktivisti snažia medzi verejnosť vniesť negatívne emócie? pýta sa neznámy pisateľ hokejistu Mariána Hossu na stránke jeho firmy, ktorá chce v Trenčíne vybudovať golfový areál.
Hossa sa v odpovedi čuduje, „že niekto môže byť proti investícii v prospech mesta a obyvateľov“.
Novembrová verejná diskusia v trenčianskom kine, schôdze rybárskych zväzov, desiatky protestných listov miestnym poslancom i stovky odporcov zámeru na Facebooku však ukazujú, že investícia Trenčanov rozdeľuje.
„Kľúčové je, že mesto už nemá žiadny priestor s takým rekreačným potenciálom, a je trestuhodné, ak sa ho zbavuje v podstate zadarmo a v prospech komerčnej aktivity pre jednu skupinu ľudí,“ vraví aktivista Norbert Brázda.
Hossa chce golfový areál vybudovať na rozsiahlom území pri Váhu na sídlisku Noviny, ktoré dnes využívajú Trenčania na prechádzky, cyklistiku či rybárčenie.
Golf je pre voličov Smeru
Poslanci Smeru, ktorí majú v zastupiteľstve väčšinu a zámer presadzujú, tvrdia, že ľudia sa môžu prechádzať aj inde.
„Máme tu krásny lesopark Brezina, na turistiku je zasa vhodné neďaleké pohorie Inovec,“ hovorí predseda poslaneckého klubu Daniel Beníček.
Vybudovanie golfového areálu je podľa neho v súlade s volebným programom Smeru, ktorý sľuboval rozšírenie športových možností pre ľudí. Argumentuje aj tým, že ide o záplavové územie a využiť ho na golf je ideálne.
Zámer podporuje aj primátor Richard Rybníček. „Je pre mňa cťou, že do svojho mesta chce investovať jeden z najlepších hokejistov na svete.“ Primátor odmieta, že vytlačia verejnosť. „Do tohto priestoru bude chodiť nepomerne viac ľudí ako teraz.“
Časť Trenčanov upozorňuje aj na neštandardné podmienky obchodu. Hossa má pozemky získať za to, že v cípe areálu vybuduje pre mesto za stotisíc eur preliezačky, plážové ihrisko či piknikové miesta a neďaleko parkovisko. „Pozemky dostane vlastne za to, že si vybuduje zázemie pre svoj areál,“ hovorí Brázda.
Transakciu idú v piatok poslanci schvaľovať na mimoriadnom zastupiteľstve bez toho, aby na pozemky urobili súťaž či ohodnotili ich cenu.
Umožňuje im to využitie inštitútu osobitého zreteľa, keď môže samospráva predávať majetok aj nevýhodne, ak tým zabezpečuje iné dôležité záujmy obyvateľov.
Využitie tohto inštitútu mesto odôvodňuje napríklad tým, že Hossa chce do svojho areálu investovať milión eur, mesto s ním má dobré skúsenosti či tým, že golf je v Trenčíne doteraz málo známym športom.
Rybári vraj robia politiku
„Zdôvodnenie osobitného zreteľa tu považujem prinajmenšom za nepresvedčivé,“ hovorí právnička spolupracujúca so združením Via Iuris Zuzana Čaputová, ktorá sa na príprave zákona zavádzajúceho túto výnimku podieľala.
Mesto obchádza súťaž v situácii, keď má na stole aj druhú ponuku. Rybársky zväz ponúka skultúrnenie územia na rekreačné účely pre obyvateľov.
„Navrhli sme mestu aj zámenu pozemkov za naše parcely v hodnote 291-tisíc eur, ktoré máme v priemyselnom parku,“ vraví zástupca zväzu Anton Beták.
Rybníček tvrdí, že mesto ponúklo rybárom iný priestor, a keďže ho odmietli, vidí za návrhom „politiku“.
Zástupca Hossovej firmy Miroslav Kubis hovorí, že z rokovaní začínajú byť znechutení a ak poslanci dnes prevod neschvália, od zámeru zrejme ustúpia.
„V súčasnosti by akékoľvek mesto malo vítať každý impulz a investíciu, nehovoriac o tom, že Trenčín už dávno umrel na krásu a už to nie je ani perla Považia, ani Mesto módy a fabriky tu skôr krachujú.“
Šatanovi plán nevyšiel
Projekt golfového rezortu pri Veľkom Bieli skončil na súde. Miroslav Šatan prišiel o peniaze.
BRATISLAVA. Rozsiahly golfový areál Royal Golf Resort mal vyrásť pri Veľkom Bieli pri Bratislave do konca roku 2011.
So sumou 140 miliónov korún (4,7 milióna eur) bol hlavným investorom hokejista Miroslav Šatan, ktorý do projektu vstúpil s bratom Petrom. Pre machinácie spoločníkov vo firme o investície prišli.
Výstavba sa ani nezačala. Zostali len súdne spory a policajné vyšetrovanie. Týkalo sa aj podozrení z korupcie úradníkov pri vybavovaní rôznych povolení. Peter Šatan spolupracoval s políciou v pozícii agenta.
„V súčasnosti sa k prípadu nebudeme vyjadrovať,“ hovorí právny zástupca Šatanovcov Pavel Nechala.
Obec Veľký Biel naposledy v januári 2011 predĺžila rozhodnutie o umiestnení stavby. Platné je do konca roka 2013. Žiadosť o stavebné povolenie však podľa stavebného referenta Jozefa Ďuča nikdy nebola podaná.
Podnikateľ Marián Kočner ovládol v roku 2011 golfový areál Welten v Báči pri Dunajskej Strede. Od februára minulého roka je šéfom predstavenstva pôvodnej firmy Welten, a. s., Kočnerov spoločník Štefan Ágh. Kočner je zároveň konateľom v spoločnosti Welten hotel & restaurant.
Minulý mesiac vyhlásil Okresný súd v Trnave na majetok Welten, a. s., konkurz. Kočner s Ághom spolu figurujú v kauze Glance House.
Ihriská brzdí vyňatie pôdy z pôdneho fondu
V porovnaní s Českom máme niekoľkonásobne menej golfových ihrísk aj registrovaných hráčov.
BRATISLAVA. Výstavbu golfových ihrísk u nás spomaľuje komplikovaný výkup pozemkov pod nimi, ako aj odpor verejnosti voči hráčom golfu, ktorých považuje za snobov, tvrdí generálny sekretár Slovenskej golfovej asociácie Juraj Špánik.
Fakty
Golf u nás
Máme 15 ihrísk a jedno „slovenské“ v Dunakiliti.
Registrovaných je 7300 hráčov.
Výstavby sa pripravujú pri Senici, v Hrubej Borši a v Rajci.
Ihriská sa u nás začali budovať v 90. rokoch.
Asociácia momentálne disponuje šestnástimi deväť– a osemnásťjamkovými golfovými ihriskami. V Česku majú ihrísk až sto.
„Tento rok bude dokončených 18 jamiek pri Senici v golfovom areáli Penati Golf club,“ hovorí Špánik. Deväť jamiek sa plánuje otvoriť v Hrubej Borši pri Senci.
„Výhľadovo sa pripravuje 18 jamiek v Rajci.“ O budúcej výstavbe je podľa neho ťažké hovoriť. „Projektov bolo veľmi veľa a veľa ich skončilo len na papieri.“
Najväčším problémom je podľa Špánika vyňatie pôdy z pôdneho fondu, výstavbu komplikuje aj zákon o dedičstve.
Golfové ihriská sú podľa generálneho sekretára asociácie rozmiestnené najmä na západnom a strednom Slovensku. U nás je registrovaných 7300 golfistov. V Česku až okolo 60tisíc.
U susedov je aj dlhšia tradícia golfu. Kým v Česku boli ihriská už pred revolúciou, na Slovensku sa začali budovať až v 90. rokoch.
Golfovým areálom okrem širokej verejnosti nie sú naklonení ani niektorí ochranári. S nevôľou sa pozerajú najmä na hnojenie trávnikov.
To na ihrisku na Táľoch pri Brezne posudzovala Blanka Maňkovská z Ústavu krajinnej ekológie SAV vo Zvolene. „Nebolo to prehnojované.“ Nadmerné hnojenie by podľa nej mohlo ohroziť podzemné vody.
