m tímami v republike.
VAĎOVCE. Začiatky mužstva pozemného hokeja siahajú do roku 1968. V tom čase hrali Vaďovčania okresnú súťaž v ľadovom hokeji a s podporou okresného výboru založili aj nový oddiel pozemného hokeja. „Predsedom telovýchovnej jednoty bol vtedy Štefan Nováčik. On bol jedným z hlavných iniciátorov. Pozemný hokej mala byť dobrá príprava pre sezónu na ľade a zároveň príjemným spestrením leta,“ povedal na úvod jeden z vtedajších hráčov Vladislav Gablech.
Zapojili sa aj fanúšikovia
Do obce, kde dominoval okrem ľadového hokeja futbal, tak prišiel nový druh športu. Taký, aký nikde na okolí nehrali. A vo Vaďovciach sa stal ihneď obľúbený. Základ tímu tvorili v prvom rade ľadoví hokejisti, no svoje miesto v ňom našli aj takí, ktorí dovtedy povzbudzovali spoza mantinelu, či autovej čiary. „Nadšenie bolo veľké. Nakúpili sme príručky a študovali, ako sa to vôbec hrá. Pravidlá nikto z nás nepoznal, ani sme nemali kvalifikovaného trénera,“ spomínal ďalej Vladislav Gablech.
Keďže hokejky pre pozemný hokej nemajú zahnuté čepele, poznáme v ich prípade iba „pravačky“. Tí, čo boli ľaváci, mali problém. Podobne bol na tom aj Vladislav Gablech. „Rok som hral na ľavú ruku. Neskôr som to skúsil na pravú a bolo to oveľa lepšie. Hokejky sme kupovali v Bratislave,“ pokračoval.
Kvalitné ihrisko nemali
Keďže špeciálne ihrisko so škvarovým či antukovým podkladom vo Vaďovciach nemali, museli si ho vybudovať vlastnoručne. „Na jar, keď sa roztopil ľad na prírodnom klzisku v obci, tak sme lopatami zoškriabali hlinu. Snažili sme sa vytvoriť čo najrovnejší povrch. Využívali sme aj futbalové ihrisko, ale to sa kosilo iba ručne a vo vyššej tráve bolo problematické hrať,“ opisoval vtedajšie podmienky Gablech.
Už po mesiaci intenzívneho tréningu sa Vaďovčania zúčastnili medzinárodného turnaja v Šenkviciach, ktorého sa zúčastnili aj poľské Gliwice. „Náš predseda s nimi veľmi rýchlo nadviazal družbu. V sobotu sme hrali na turnaji a na pondelok sme dohodli dva priateľské zápasy u nás,“ spomínal ďalej Gablech. Poliaci pricestovali do obce v novomestskom okrese vlakom a odohrali dva medzištátne zápasy. Jedno na ihrisku pre pozemný hokej so šiestimi hráčmi a jedno na futbalovom s jedenástimi. Hráčov súpera ubytovali po domácnostiach. O niekoľko mesiacov na to sa zápas uskutočnil v Gliwiciach.
Slovenskú ligu vyhrali už na druhý rok
Slovenskú ligu hrali vo Vaďovciach iba dva roky. V konfrontácií s Lokomotívou Bratislava, Račou, Šenkvicami , Opatovou a Čiernymi Kľačanmi sa im ju podarilo vyhrať a prebojovali sa do najvyššej česko-slovenskej súťaže. „Bol to veľký úspech. Či postup zoberieme sme dlho neváhali. Najviac sme sa obávali toho, ako zvládneme prechod z ihriska pre šiestich hráčov na ihrisko pre jedenástich,“ povedal na margo postupu Gablech.
Najvyššiu súťaž nedohrali
Najvyššia súťaž sa hrala počas víkendov. Každý týždeň iný súper. Jedným z hlavných zdrojov financií bolo vtedajšie jednotné roľnícke družstvo a určitá suma do rozpočtu putovala aj z okresu ako odmena za vzornú telovýchovnú jednotu. Prvý veľký výjazd bol do Prahy. Dve výrazné prehry 9:0 a 11:1 však nastavilo Vaďovčanom zrkadlo. „Hráči, ktorí pravidelne nehrali, mali slabšiu kondíciu a odstúpili. Preto boli výsledky výrazné. Ubytovanie sme vtedy mali zabezpečené v hostivařskej telocvični na lehátkach,“ spomínal na prvý extraligový výjazd Gablech.
Obavy z úzkeho kádra sa napokon naplnili. Náročné cestovanie a pracovné povinnosti hráčov spôsobili, že sezónu napokon Vaďovčania nedohrali. Ich novým domovským stánkom sa na pár zápasov stalo ihrisko v Starej Turej, ktoré bolo rozmermi dostatočné na to, aby sa naň zmestilo dvadsaťdva hráčov. Zápasy s Bohemiansom a Kadaňou zvládli a ich výsledky sa postupne zlepšovali. Koniec pozemného hokeja sa však nezadržateľne blížil. Stretnutia na pôde Hradca Králové a Jičína sa už neuskutočnili. „Vlakom sme šli do Nového Mesta nad Váhom. Potrebovali sme, aby nás bolo aspoň osem. Toľkí sme sa však nezišli, a tak šli sme domov. Následne sme aj vystúpili zo súťaže,“ opísal koniec vaďovských pozemných hokejistov ich bývalý hráč Vladislav Gablech.
