Dvadsaťštyriročný futbalista OŠK Podolie Juraj Križák zvíťazil v najdôležitejšom a najdlhšom zápase svojho života.
PODOLIE. Závažné onkologické ochorenie chcelo vziať talentovanému futbalistovi život i futbalovú kariéru. Rakovina lymfatických uzlín vyradila Juraja na dlhé mesiace z každodenného života a pripútala na nemocničné lôžko. Vyšportovanému organizmu sa však v boji s chorobou podarilo zvíťaziť. V tejto sezóne sa opäť vrátil na futbalové štadióny. Od jesennej časti nastupuje pravidelne v základnej zostave OŠK Podolie a v drese Etna Dragons Podolie sa predstavuje aj vo futsalovej Openlige.
Vo futbalovom drese od piatich rokov
Juraj je s loptou a trávnikom zrastený už od detstva. „Podporovali ma rodičia a chodili na každý môj zápas. Na štadión ma doviedla prvýkrát mama, svoj premiérový zápas som hral už ako päťročný,“ spomína futbalista na svoje začiatky. Úspešnú kariéru odštartoval v drese rodného Podolia. Jeho prvým trénerom sa stal Jozef Červeňanský. „Takmer od začiatku som hral na poste záložníka. Táto pozícia mi najviac vyhovuje. Je tu viac priestoru ako v útoku,“ vysvetlil. Napriek tomu, že nehrá na hrote, podarilo sa mu v jednej z dorasteneckých sezón vsietiť až 46 gólov. V niektorých zápasoch skóroval aj šesťkrát. Niekoľkokrát si ho vyhliadli i tréneri futbalového výberu Trenčianskeho kraja. Po prechode z mládežníckych kategórií k mužom sa okrem Podolia predstavil obávaný kanonier aj v dresoch Novej Vsi nad Váhom i AFC Nové Mesto nad Váhom.
Vyčerpanie začínalo predznamenávať ochorenie
Nezvyčajná únava počas tréningov i zápasov signalizovala Jurajovi, že niečo nie je v poriadku. „Najskôr som to ani nevnímal. Pripisoval som to práci a tréningom. Zhoršenie nastalo, keď sa mi začalo nafukovať brucho. Prestávalo mi chutiť jesť, bývalo mi zle. Nevládal som a na tréningoch ma pichalo aj v pľúcach,“ hovorí. Najťažšie obdobie Jurajovho života začalo vo februári pred troma rokmi. Vyšetrenia odštartoval u obvodného lekára, nasledovala sonografia a okamžitá hospitalizácia. „Prvým nálezom bol objav voľnej tekutiny v celom bruchu,“ spomína. Juraj Križák putoval do Národného onkologického centra v Bratislave. Nasledovali kompletné vyšetrenia a hrozivo znejúca diagnóza. „Lekár skonštatoval rakovinu lymfatických uzlín. Okamžite mi nasadili chemoterapiu. Ťahali z brucha a pľúc voľnú tekutinu, niekedy až jedenásť litrov,“ spomína na chvíle z nedávnej minulosti.
Jurajovou oporou bola rodina a priateľka
V prvých mesiacoch ochorenia schudol Juraj takmer tridsať kilogramov. Napriek tomu, že lekári nepopierali agresívny priebeh pri tejto diagnóze, prízvukovali vysokú šancu úspešnej liečby. „Spočiatku som liečbu znášal zle. Po chemoterapiách mi bývalo zle, vypadali mi vlasy. Každý mesiac som chodieval na jeden týždeň do Bratislavy,“ pokračuje futbalista Podolia. Našťastie, výsledky a testy sa začali zlepšovať už po prvých dávkach chemoterapie. Obrovskou oporou v najťažších časoch boli Jurajovi najbližší. „Moja rodina a priateľka s jej rodinou ma k zlým myšlienkam ani nepustili. Na to, čo sa stalo, som pri nich ani nemyslel. Pozrieť ma prišli aj futbalisti. Ja som však spočiatku ani neveril, že sa na trávnik niekedy ešte vrátim,“ prezrádza mladý muž.
V prvom zápase po ochorení odohral polčas
Dva mesiace po šiestej chemoterapii začal Juraj veriť, že sa vráti do reálneho života. „Začal som jesť a konečne som začal doháňať svoju niekdajšiu hmotnosť. Cítil som, že mi pribúda energia,“ spomína Juraj, ktorý v najvážnejšom období vážil iba päťdesiat kilogramov. Obrovským pozitívom bol návrat na pracovnú pozíciu administratívneho pracovníka v jednej z novomestských firiem. V kútiku duše čoraz viac veril aj vo svoj futbalový návrat, ktorý lekári najskôr neodporúčali. Šťastná chvíľa však napokon prišla približne pred polrokom v Podolí. Juraj Križák sa opäť po nekonečných mesiacoch postavil na futbalový trávnik a začal trénovať. „Kondícia bola síce fuč, ale počas leta som sa postupne začal zaraďovať do aktívneho futbalu v Podolí,“ pokračuje. V prvom zápase, na ktorý nastúpil, odohral jeden polčas. Viac minút mu vtedy ešte chýbajúce sily nedovolili absolvovať.
Prepracoval sa do základnej zostavy
Napriek tomu, že nohy boli oslabnuté a ťažké, Juraj sa postupne prepracoval do základnej zostavy OŠK Podolie. „Stabilne nastupujem v každom zápase, odohrám 70 - 80 minút. Už som aj skóroval,“ teší sa mladý futbalista z návratu na trávnik. Hoci stále pociťuje rešpekt pred prekonanou chorobou, snaží sa ísť do súbojov naplno a v zápasoch víťaziť. Na zdravie si však dáva pozor a uvedomuje si, že nič nesmie prehnať. Počas jesennej časti súťaže sa mu, našťastie, vyhýbali aj zranenia. Istú ohľaduplnosť cítil aj zo strany protihráčov. „Tí chalani, čo vedia, čo mám za sebou, tiež pociťujú rešpekt. Tvrdým zákrokom a ostrým súbojom sa vyhýbajú,“ dodáva Križák, ktorý od žiackych čias do súčasnosti vsietil do futbalových brán súperov stovky gólov. Mladý hráč má kariéru pred sebou a verí, že ho už onedlho budeme vídať aj vo vyšších futbalových súťažiach.
