Zomrel historik, archivár, predstaviteľ generácie, ktorá v 50. rokoch 20. storočia začala budovať základy moderného slovenského archívnictva.
TRENČÍN. V pondelok 7. januára sa s Jozefom Kočišom, ktorý by sa onedlho dožil 85 rokov, rozlúčili v Beluši-Hloži rodina, známi a početná historická obec.
Narodil sa 28. januára 1928 v Hurbanove, ale celý svoj činorodý život prežil na Považí. V rokoch 1948-1953 študoval na Univerzite Komenského v Bratislave archívnictvo spolu s históriou a filozofiou. Dva roky pobudol vo vtedajšom Slovenskom ústrednom archíve, od mája 1955 až do odchodu na dôchodok bol riaditeľom Štátneho oblastného archívu v Bytči, sídliacom v renesančnom zámku, ktorý za jeho pôsobenia prešiel rozsiahlou rekonštrukciou.
Doktor Kočiš bol presvedčený, že jednou zo základných úloh každého archivára je sprístupňovanie archívneho materiálu. Z dôslednej kritiky prameňov vzišlo i niekoľko pozoruhodných Kočišových diel - okrem iných Neznámy Jánošík (1986). Pútavo napísaná dobová freska predstavuje portrét bývalého kuruca, nakrátko cisárskeho vojaka a napokon „hôrneho chlapca“ Juraja Jánošíka.
Slovenská literatúra faktu našla v Kočišovi jedného z autorov, ktorý vedel osloviť široký okruh čitateľov s
rozdielnym a často i nedostatočným historickým vzdelaním. V knihe Alžbeta Bátoryová a palatín Thurzo, ktorej prvé vydanie vyšlo v roku 1981, posledné, štvrté, prepracované, v roku 2007 už pod iným názvom - Alžbeta Bátoryová a jej obete, ukázal na základe dôslednej interpretácie archívnych prameňov plastický obraz zákulisia prípadu Bátoryčky.
Aj jeho ďalšie dielo o hradoch „Od Čachtíc po Strečno“ rozobrali hneď po vydaní v roku 1989. Z jeho pera vyšla monografia o Beluši a na konci minulého roka dlhoočakávané dielo Palatín, ktoré napísal spolu s riaditeľkou bytčianskeho archívu Jankou Kurucárovou. Životnými osudmi palatína Juraja Thurza, ktorý dôverne poznal z jeho rozsiahlej korešpondencie, sa rozlúčil doktor Kočiš so svojimi čitateľmi, uzavrel sa tak i životný oblúk historika a archivára, na ktorého budeme s úctou spomínať.
Autor: Janka Karlíková
