Dôchodca Milan Červeňan a jeho dcéra Iveta sa pri záchrane ľudí a hasení horiaceho domu v susedstve nebáli nasadiť svoje zdravie či životy.
ČACHTICE. Hrdinský čin otca a dcéry môže byť príkladom pre ľudí na celom Slovensku. Milan Červeňan (81) neváhal vyliezť s takmer dvadsať metrov dlhou záhradníckou hadicou na strechu zajačníka.
Odtiaľ nasmeroval prúd vody do obrovských plameňov horiacej strechy susedovho domu. Dcéra Iveta zatiaľ vyťahovala z horiacich a zadymených priestorov svoju kamarátku z detstva. Čiperný osemdesiatnik bojoval s plameňmi až do príchodu profesionálnych hasičov.
Dlhú hadicu používa na polievanie zeleniny
Požiar susedovho domu na Ulici Ľ. Podjavorinskej, o ktorom sme informovali v minulom čísle našich novín, spozorovali dôchodcove vnučky.„Dobehli domov, že sa tam dymí. Keď som zbadal, aká je situácia, išiel som do pivnice pustiť vodu, ktorá je v zime odstavená. Keď sa niečo takéto deje, treba pomôcť, aj keby som visel za jedno rebro,“ hovorí pán Červeňan.
Hoci si pri chôdzi musí pomáhať francúzskou palicou, strategický plán vyriešil okamžite. K zajačníku pristavil rebrík a vyšiel na jeho strechu, odkiaľ sa mu dobre hasilo. „Hadicou, ktorou som hasil susedov dom, zvyknem polievať cez leto zeleninu v záhrade. Má okolo dvadsať metrov. Pri mojich problémoch s chrbticou a chôdzi s francúzskou barlou sa mi hadica naťahovala naozaj ťažko. Nebolo to jednoduché,“ prezradil.
Nad nebezpečenstvom nebolo čas premýšľať
V kritickej situácii pán Milan nezaváhal ani na sekundu. „Nebolo kedy nad nejakými obavami o zdravie ani rozmýšľať a uvažovať,“ pokračuje. V minulosti pomáhal hasiť veľkú hospodársku budovu na Morave. „To už je dávno. Museli sme vtedy okamžite robiť opatrenia, aby sa požiar z hospodárskej budovy nerozšíril do okolia,“ zaspomínal si na svoje prvé skúsenosti s hasením veľkého ohňa.
Čachtický požiar bol však omnoho nebezpečnejší. Ohrozoval množstvo rodinných domov v tesnej blízkosti. „Plamene som cítil poriadne. Nebezpečné to bolo najmä vtedy, keď padala škridľa. Odprskávajúce uhlíky mi dokonca zapálili moju čiapku,“ povedal odvážny dôchodca.
Obavy nemal ani z prípadného prelomenia eternitovej strechy na svojom zajačníku. „Sám som ju robil. Poznám, kde sú laty a kde je to prichytené. Tak som vedel, kde mám stúpať a kroky som robil naozaj malé,“ prezradil.
Dcéra z horiaceho domu vytiahla susedku
Jeho dcéra Iveta počas hasenia strechy vytiahla z útrob domu kamarátku z detstva. Do domu, v ktorom sa už prepadávala strecha, vošla aj napriek odhováraniu dcérami.
„Ja som išiel na strechu a dcéra dnu. Keď ide o záchranu ľudí, treba pomôcť. Je to výchovou. Jeden druhému by vždy mal pomáhať. Vždy sme sa držali hesla – v núdzi poznáš priateľa.Keď sa niečo také deje, treba pomôcť, aj keby som visel za jedno rebro.“ skonštatoval pán Červeňan, ktorého od hasenia neodradili ani stále približujúce sa plamene a prepadávajúca sa strecha. Cez zrútené škridle bolo vidno horiace krovy a hrady. Aj jeho zásah pomohol sčasti zachrániť aspoň najnižšiu časť budovy obývanú v súčasnosti susedmi, ktorí po požiari stratili strechu nad hlavou.
Za skvelú kondíciu vďačí turistike
Napriek problémom s chôdzou a prekonaným zlomeninám je Milan Červeňan čulým a stále aktívnym dôchodcom. „Venoval som sa dlhé roky turistike. Od roku 1962 som robil aj predsedu turistického odboru v Čachticiach. Pochodil som celé Slovensko vrátane tatranskej magistrály. Bez sprievodu som bol aj trikrát na Gerlachovskom štíte,“ vysvetlil svoju výbornú kondíciu.
Zamiloval si Vysoké Tatry, Slovenský raj, Pieniny, okolie Dukly, ale aj Zádielskú dolinu, Kláštorisko či Mlynky. Po sedemdesiatke naháňal kondičku na Považskom Inovci, pred dvoma rokmi ešte v okolí Čachtického hradu. Minulý rok ho z turistickej sezóny vyradili problémy s chrbticou. Keď nebolo turistiky, neváhal sa v mladosti zapojiť aj medzi futbalistov. „Hrávali sme medzi sebou skupiny a športové útvary z rôznych závodov v Čachticiach, ale aj v Novom Meste, Kálnici, či Trenčianskom Jastrabí,“ zaspomínal si čiperný pán.
