NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Vždy ochotnú Majku poznajú spoza okienka na novomestskej pošte takmer všetci Novomešťania. Iba málokto tuší, že pred dvoma desaťročiami ju poznali mnohí ľudia v krajinách celej Európy. Úspešná artistka a akrobatka sa cvičením na slonoch preslávila aj v Grécku, Taliansku, Nemecku či Poľsku. Niekoľko rokov patrila k hviezdam tria akrobatiek Noras. Počas kariéry sa pravidelne objavovala pod šapitó známych pražských cirkusov Praga, Slovan i Centrál.
Z náročných tréningov odchádzala zničená
Túžba po dobrodružstve a cestovaní nasmerovala Majku do cirkusu, s ktorým mohla putovať po celej Európe. Vtedy ešte ani vo sne netušila, že po roku práce uvádzačky ju slonia drezérka angažuje do svojej show. „Počas turné v Nemecku ma na prácu artistky na slonoch nahovorila ich trénerka. Bola to neskutočná drina a každodenné ostré tréningy trvajúce vyše šesť hodín. Mala som vtedy osemnásť rokov a všetko som sa naučila v cirkuse,“ spomína Vidová. Premiéru na slonoch si odbila v cirkuse Praga a do riskantného cvičenia na najťažších tvoroch planéty sa zamilovala. „Tréningy však boli strašné. Naťahovanie šliach, špagáty, posilňovanie, stojky, kľuky, cviky na hrazde sa opakovali každý deň. Niekedy som z tréningu v manéži odchádzala doslova štvornožky a nevládala chodiť,“ spomína.
Od marca do októbra na slonoch
V cirkusovej manéži mávala prestávku iba počas zimných mesiacov. Slony však trénovali aj počas nich, aby cviky nezabudli. „Niekoľkokrát som to chcela v prípravnej fáze skončiť, trénerka bola prísna. Keď som sa akrobatické prvky bezchybne naučila, intenzita tréningov sa zvoľnila. Od marca do októbra som najmä posilňovala a pravidelne trénovala na slonici Dolly,“ vybavuje si po rokoch spomienky na cirkusovú arénu, na ktorú dnes už iba nostalgicky spomína. V cirkuse spolupracovala s dvojicou indických sloníc Kitty a Dolly. Ich náklonnosť si pri prvom stretnutí získala krajcami chleba a hladkaním. „Slon lásku vycíti. A tiež mu nesmie človek dať najavo, že má strach. Slon potom získa rešpekt a dokáže s artistom spolupracovať,“ prezrádza Majka.
Ťažká zlomenina ruky ju vyradila z manéže
Mária Vidová sa predstavila cirkusovým fanúšikom v mnohých krajinách Európy. Nebyť vážneho zranenia ruky počas tréningu, možno by sa v manéži objavovala dodnes. „Pri tréningovom cvičení ma slonica zhodila zo štvormetrovej výšky. Mala som zlomenú ruku a nasledovala jej operácia a rehabilitácia. Dodnes netuším, prečo tak slon zareagoval,“ spomína Majka. Jej prvé kroky z nemocnice viedli práve za ním. Priniesla mu rožky, ktoré v nemocnici odkladala do igelitky. „Keď ma zbadal, začal cúvať. Vyzeralo to tak, akoby vedel, že mi ublížil. Rožky si však vzal,“ usmiala sa.
To bola jediná nehoda, ktorú v manéži zažila. Slony sú podľa jej slov inteligentné tvory, ktoré rady spolupracujú a z úspechu a z potlesku v manéži sa vedia tešiť. Vážna zlomenina však Majke predčasne ukončila kariéru. Po roku od operácie jej vyberali kliny z ruky a do manéže sa už nevrátila.
V Poľsku slony odmietli cvičiť
Aj vycvičená dvojica sloníc mala svoje hviezdne maniere. „Počas turné v Poľsku vôbec nechceli cvičiť. Došli do manéže a ostali stáť ako prikované. Ani sa nepohli,“ ponúka ďalší zo zážitkov. Vystúpenie sa vôbec neuskutočnilo. Pri exhibícii v ďalšom meste už opäť cvičili bez problémov. Tvory s obrovskou silou majú vystúpenia omnoho radšej ako časté tréningy. „V tréningoch sa aj kričí, akrobatky sú trénerkou kritizované. To slonom vadilo. Počas sedemminútového vystúpenia pred divákmi je už pokoj, ktorý vystrieda potlesk,“ hovorí artistka. Slon sa počas tréningov naučí celú postupnosť trikov a cvikov. Tie sa už nezvyknú meniť. Po zharmonizovaní človeka a zvieraťa si už artistky mohli dovoliť aj náročné cviky. Nechýbali ani stojky na rukách a špagáty na sloních chrbtoch vo výške štyroch metrov, či nebezpečné ľahnutie pod slona.
Na tuhú zimu si slony zvykli
Indické slony si na klimatické pomery v Európe dokázali zvyknúť. „Počas zimy mali v Prahe veľkú stajňu podobnú tým, akú majú kone. Každý deň sa do manéže chodili v zimných mesiacoch poprechádzať. Nechýbali ani tréningy, aby jednotlivé cviky nezabudli,“ prezrádza Majka. Tá sa niekedy podieľala aj na ich kŕmení. Milovali predovšetkým chlieb, jablká a sladkosti. Zeleniny denne pojedli desiatky kilogramov. Počas dňa vypili množstvo vedier naplnených vodou. „Keď sa išlo na turné, strava v mestách bola dopredu zabezpečená. Pamlsky chýbať nemohli,“ usmieva sa artistka. V cirkusoch, v ktorých vystupovala, trénovali iba slonie samice. Tie sú pokojnejšie a nie až také prudké ako samci. Obe slonice mali v ére jej účinkovania takmer štyridsať rokov. Rivalitu medzi slonicami nikdy nepocítila, ale povahy mali rozličné. „Dolly bola pokojnejšia, Kitty bláznivá. Ja som cvičila na Dolly,“ spomína.
Cirkusoví umelci sú jedna rodina
Mária Vidová na vzťahy v cirkuse nedá ani po rokoch dopustiť. „Napriek tomu, že sú ľudia dvadssaťštyri hodín spolu aj niekoľko mesiacov, nezažila som medzi nimi ponorkovú chorobu. Za jeden deň som zažila viac ako v bežnom živote za týždeň,“ tvrdí. Privilégiá nemajú ani najväčšie hviezdy a umelci z radov mužov sa podieľajú na stavaní šapitó. Odevy väčšinou kupujú, ženy ich potom vyšívajú a vyzdobujú korálkami. Väčšinou spolu v cirkuse žijú aj viacgeneračné rodiny a umenie dedia z pokolenia na pokolenie. „Keď sme boli v zahraničí, deti tam školu nenavštevovali. So sebou mali učebnice. Tie menšie, vekovo patriace do základnej školy, som tam učila matematiku a kamarátka češtinu,“ smeje sa Mária. Deti odchované v cirkusovom prostredí zväčša jeho brány nikdy neopustia.
Do cirkusu chodila potom už iba so synom
Po ukončení kariéry sa Novomešťanka natrvalo vrátila do svojho mesta. „Do cirkusu som v Novom Meste už chodila iba v úlohe diváčky. Najmä keď bol syn Alex ešte malý, tak sme chodievali pravidelne. Bol to dobrý život, samozrejme, pri pohľade na manéž mi bolo vždy ľúto,“ vyznáva sa z lásky k cirkusu. V občasnom kontakte zostala s niektorými cirkusovými kolegami dodnes. Teraz chce zohnať kontakt na spolucvičiteľku na slonoch. „Počula som, že si založila svoj vlastný cirkus, ktorému sa darí,“ dodáva Mária Vidová, ktorá cirkusové šapitó po ukončení kariéry vymenila za priehradku na novomestskej pošte. Ľudia čakajúci na odoslanie listov či zaplatenie šekov ani netušia, že stoja pred ženou, ktorú v minulosti rešpektovali aj mocné slony.
