Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš

Zvyky našich predkov a symboly Vianoc sa tradujú dodnes

Sviatky lásky a pokoja ľudia oslavovali s pokorou a tradíciou. Symboly Vianoc majú svoju históriu a prenikli i do moderných domácností.

(Zdroj: ZBIERKY PODJAVORINSKÉHO MÚZEA)



TRENČÍN. Na zimné sviatočné dni sa naši predkovia pripravovali už počas adventného obdobia. Dôležitosť Vianoc značí i pomenovanie Sviatky, ako ich v minulosti ľudia nazývali.

Prípravy na Vianoce

Predvianočné obdobie ľudia z dedín mali veľmi radi. „Advent, to bolo obdobie ticha, zimnej poézie s vrždiacim snehom, čas oddychu od najťažších prác roľníka, obdobie nádeje a čakania,“ povedala Júlia Čajová z Hornej Súče. Počas adventu chodili ľudia na takzvané roráty, čiže ranné omše, ktoré usporadúvali každé ráno za tmy pred svitaním. Na žiadne omše nechodili obyvatelia dedín tak často ako na roráty. Rodiny s deťmi šli do kostola z ďalekých kopaníc, v závejoch a často sa počas dlhej cesty brodili snehom.

Decembrové mená

Najviac zvykov sa v decembri zachovalo v období troch mien. Barbory, Mikuláša a Lucie. „Na sv. Barboru 4. decembra dávali do vody čerešňové vetvičky, ktoré mali do Vianoc rozkvitnúť. To bol znak, že život v rodine bude počas roka prekvitať,“ povedala Čajová.

Najobľúbenejším adventným dňom bol pre deti sv. Mikuláš. Starší chlapci si prichystali mikulášsky sprievod, v ktorom boli sv. Mikuláš, biskup, darca, chlapec a dievča v krojoch - tí predstavovali ľud, a anjel a čert, ktorí zastupovali dobro a zlo.

Zvykmi na svätú Luciu 13. decembra ožila vždy celá dedina. Okrem tradičných zvykov, ako varenie pečených lekvárových buchiet zvaných „cestenice“, v ktorých boli lístočky s menami ženíchov miestnych dievčat, či vymetanie kútov od zla kuracími krídlami, boli pre dedinčanov dôležité i pranostiky. Od Lucie zapisovali gazdovia počasie do Štedrého dňa. „Napríklad, ak 14. decembra dopoludnia bolo slnečno a odpoludnia zamračené, potom prvá polovica februára bude mrazivá, jasná a druhá zamračená so snehom či dažďom,“ povedala Čajová.

Posvätné oblátky

Počas adventu ľudia piekli vianočné oblátky. „Je to štedrovečerné obradové jedlo z neskvaseného cesta, pšeničnej múky a vody. Oblátka má funkciu takzvanej hostie, čiže predstavuje posvätný chlieb,“ vysvetlila etnografka Mária Mizeráková.

Za minulého režimu nesmeli byť na oblátkach náboženské vyobrazenia. V tomto období ich nahradili obrázky vetvičiek či svietnika.

Dávnejšie piekli a roznášali tieto oblátky kňazi. Neskôr ich nahradili organisti alebo učitelia. Učiteľ v predvianočnom období vyslal žiakov po domoch, ktorí už mali nacvičené vianočné piesne. Pred každým domom zaspievali a ľudia ich za to obdarovávali obilím, mliekom a čerstvými vajíčkami. Tieto suroviny použili na výrobu oblátok, ktoré potom po dedine rozdávali tým, ktorí im predtým poskytli suroviny. Ak chcel niekto viac, objednal si ich u organistov a dal väčšiu výslužku.

Vianočný stromček

K Vianociam bez pochýb patrí aj vianočný stromček, teda symbol, ktorý je aktuálny i v dnešných moderných domácnostiach. „Predtým, ako ľudia zdobili svoj vianočný stromček, bolo v dedinách zvykom vešať zelené vetvičky na svoj príbytok alebo hospodárske budovy. Na územie Slovenska prišiel symbol vianočného stromčeka z nemeckého a rakúskeho prostredia na konci 18. storočia do väčších miest a o storočie neskôr sa rozšíril aj do dedín,“ povedala Mizeráková.

História jasličiek

Za ďalší symbol Vianoc možno považovať betlehem. Naši predkovia ho nazývali jasličky. Je to zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení. Jestvoval samostatne, alebo bol súčasťou liturgických vianočných hier, predvádzaných v kostole.

Najskôr existovali jasličky s postavičkou Ježiška ležiaceho v maštali medzi zvieratami. Neskôr pribudli pastieri, Traja králi a až nakoniec Panna Mária a svätý Jozef. Prvý betlehem prvýkrát predstavil na omši v roku 1223 v jednom talianskom kostole v regióne Umbria sv. František z Asisi. Na našom území poznali ľudia jasličky do roku 1780 len v kostoloch. Po zákaze prezentácie betlehemov v božích stánkoch v rámci jozefínskych reforiem z dielne panovníka Jozefa II., vystavovali ľudia jasličky postupne vo svojich domovoch v menšej mierke.

Predvečer narodenia Krista

Štedrý deň znamenal pre našich predkov predovšetkým prípravu na ďalšie dva sviatočné dni. „Božie narodenie, ktoré cirkev stanovila na 25. decembra, sa oslavuje v predvečer tohto dňa. Táto takzvaná vigília pochádza so židovských zvykov, podľa ktorých sa ďalší deň začína už po zotmení,“ dodala Mizeráková.

V minulosti gazdinky piekli sviatočné pečivo až na Štedrý deň. Skoro ráno pripravovali chlieb v peci a potom nasledovalo pečenie koláčov, kde nemohli chýbať makovníky, orechovníky syrovníky, buchty a v niektorých domácnostiach aj slaný osúch z ovčím syrom.

Krátko popoludní gazdinky začínali vyvárať. Pripravovali napríklad kapustnicu z hríbmi, fazuľovú polievku s kvakou, krupičnú kašu či cestenice. Počas celého dňa ľudia dodržiavali pôst. V niektorých dedinách deťom, ktoré boli stále hladné, rodičia sľubovali, že uvidia zlatú krovku, teda časť podpery strechy na povale. Dospelí ju vždy preto natierali zlatou farbou, aby nič netušiace deti dostali odmenu za to, že vydržali bez jedla.

Štedrovečerná večera

Zvyky počas večere boli v mnohých rodinách odlišné. V niektorých domácnostiach gazdinky so staršími dievčatami pripravili štedrovečerný stôl. Ten prikryli ozdobne tkaným, bavlneným obrusom. Do stredu stola položili slamienku, kde nasypali obilie rôznych druhov (ovos, jačmeň, raž, žito,) suché ovocie, tradične orechy s jablkami, cesnak, chren alebo cibuľu. Pre každého člena rodiny pripravili hlboký tanier a lyžicu. V niektorých rodinách zvykli dávať o jeden tanier navyše pre pocestného.

Ďalej prichystali oblátky, med a nesmel chýbať ani kastrólik s hriatym. Pod obrus položili peniaz, aby bola rodina v budúcnosti bohatšia. Mincu potom darovali žobrákovi. Pod stôl položili železný predmet, napríklad kutáč alebo reťaz, aby mali členovia rodiny zdravé nohy. Večera sa v každej rodine začínala oblátkami. V niektorých rodinách boli na nich okrem medu i chren na dodanie sily, cesnak pre zdravie a petržlen pre chuť.

Potom nasledoval prípitok s vianočným vinšom. Dospelí si pripíjali hriatym alebo vínom, deti zase čajom.
Po prípitku gazdiná alebo najstaršia dcéra nosili pripravené jedlá. Poradie i suroviny v jednotlivých jedlách sa v rôznych domácnostiach líšili. „U nás na štedrovečernom stole nesmela chýbať miska s orechmi a jablkami. Ako prvý chod sme mali šošovicovú polievku, ktorá bola zasmažená s maslom, potom vianočné pečivo pupáčiky, krupičnú kašu a naposledy sme jedli hríbovú polievku. Ryby väčšinou jedli len v bohatších rodinách,“ povedala osemdesiatnička Agnesa Gabrielová z Hrabovky.

Večeru spravidla ukončovali v rodinách modlitbou a poďakovaním za Božie dary. V Hornej Súči, konkrétne v časti Závrská, členovia rodiny na znak úcty po večeri pobozkali stôl Pred polnocou sa celá dedina chystala na vianočnú bohoslužbu.

Počas prvého sviatku vianočného, teda na Božie narodenie, vykonávali ľudia len najnutnejšie práce, ktoré sa väčšinou týkali opatrovania zvierat. Gazdinky nevarievali, keďže bolo dosť jedla z predošlého dňa.
Rodiny chodievali na svätú omšu a po návrate ostávali doma. Návštevy boli prísne zakázané, deti nesmeli chodiť ani k starým rodičom či kamarátom v dedine. Bol to sviatok rodiny. Návštevám bol venovaný druhý sviatok vianočný, teda deň svätého Štefana. Vtedy ľudia chodievali navštevovať príbuzných či blízkych priateľov.

Zaujímavosti

 


  1. Som stále ten istý Stano, hovorí mladá hviezda La Ligy Lobotka 4 029
  2. Na Pohode vystúpi zakladajúca členka Pussy Riot Video 2 528
  3. FOTO: Novorodenci z trenčianskej pôrodnice 511
  4. Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín Foto 195
  5. Manažér Juraj Šujan: Naším cieľom je play off 186
  6. Na hrad Beckov vybudujú novú príjazdovú cestu Foto 186
  7. Na ceste medzi Trenčínom a Novým Mestom zahynula 19-ročná vodička Foto 168
  8. Nezamestnanosť v Trenčianskom kraji mierne stúpla Foto 148
  9. Výstrahy pre okres Myjava a Nové Mesto nad Váhom 136
  10. FOTO: Železnica, kúpalisko, parkovanie. Prehľad top udalostí za rok 2017 2. časť Foto 124

Najčítanejšie správy

Trenčín

Som stále ten istý Stano, hovorí mladá hviezda La Ligy Lobotka

V Španielsku sa veľmi rýchlo adaptoval a zaradil sa medzi najtalentovanejšie mladé hviezdy La Ligy. Stanislav Lobotka napriek tomu hovorí, že je stále ten istý chlapec z Veľkej Hradnej.

Na Pohode vystúpi zakladajúca členka Pussy Riot

Multižánrový festival Pohoda privíta na trenčianskom letisku aj držiteľku cien Hannah Arendtovej a LennonOno Grant for Peace, umelkyňu Mariju Aľochinovú.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej nemocnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín

V MY Trenčianskych novinách nájdete prehľad najdôležitejších udalostí z regiónu.

Manažér Juraj Šujan: Naším cieľom je play off

Novomestský ženský volejbal prežíva historicky prvú sezónu v najvyššej slovenskej súťaži. O zhodnotenie jej základnej časti sme po jej skončení požiadali športového manažéra Juraja Šujana.

Blízke regióny

Ronaldinho hral aj na Slovensku. Hovorí sa, že jeho dres bývalý futbalista Púchova prehral

Bohatú kariéru ukončila futbalová ikona z Brazílie. V časoch najväčšej slávy si v drese Barcelony zahrala aj na Slovensku.

Mládežnícky tréner Šatana, Hecla, či Višňovského zasvätil život hokeju a pivu. Povestný bol tvrdými tréningami

Jozef Nemec dlhé roky trénoval topoľčianskych hokejistov, ktorí pod jeho vedením hľadali premožiteľa len ťažko. Mnohí ho poznajú aj ako tvár topoľčianskeho pivovaru.

Opäť padol rekord. Na Pochode vďaky 2194 registrovaných účastníkov (+FOTO)

Tradičné turistické podujatie sa teší veľkému záujmu. Na 43. ročníku si účastníci užili krásnu prírodu.

Diviakov v okolí miest výrazne ubudne. Dôvodom je hrozba afrického moru

Hrozba afrického moru ošípaných umožní poľovníkom loviť diviačiu zver aj v období, kedy to bolo po minulé roky zakázané.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe tam našli telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?