NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Zlaté ikony slovenského športu sa 9. decembra objavili na novomestskom zimnom štadióne. Obaja svetoznámi športovci sa zúčastnili na benefičnom hokejovom zápase Tenisti na ľade. Počas exhibičného zápasu, vyťažok ktorého putoval na charitatívne účely, sa obe hviezdy pre naše noviny rozhovorili o Vianociach svojho detstva i súčasnosti.
Vianoce v časoch detstva bývajú zväčša spojené s krásnymi a nostalgickými spomienkami.
Jozef Golonka (J. G.): Vždy to bolo nádherné obdobie, na ktoré sme sa všetci tešili. Vianoce môjho detstva boli v povojnovom období. Mali sme jedličku a kapríka, ktorého zaobstaral otec. Bolo to v skromných podmienkach v jednoizbovom byte spolu s rodičmi a mojou sestrou, ktorá sa stala neskôr majsterkou Československa v krasokorčuľovaní.
Miloslav Mečíř (M. M): Detstvo a Vianoce – to je vždy pekné spojenie. Veľa hrania, sneh okolo, snehuliaky. Ako všetky deti, aj ja som sa veľmi tešil na darčeky.
Zvykli ste tajne hľadať pred Vianocami darčeky?
J. G.: Neboli sme až také zvedavé deti. Ja som dostával najmä darčeky, ktoré som potreboval. Boli to najmä veci do školy a na hokej. Darčekom bolo aj to, že mi moja mama pošila starú výstroj, aby som mohol ísť na tréning. Darčeky sme dostávali aj u saleziánov, keď sme chodili na omše a požehnanie. Boli to cukríky, čokoláda alebo niečo na oblečenie.
M. M: Hľadali a aj sme niekedy našli (úsmev). Brat bol starší a on to povedal. Ale potom sme s hľadaním darčekov prestali. Keď sme niečo našli, tak to potom stratilo čaro. Ale osvedčené úkryty mojich rodičov neprezradím (smiech). Dokázali ma potešiť najmä športové darčeky. V poslednej dobe si už na darčeky nepotrpím, viac ma napĺňa tá pohoda a rodinný pokoj počas Vianoc.
Kedy ste dostali prvú hokejku a prvú tenisovú raketu?
J. G. : My sme si prvé hokejky robili v pivnici. Keď sa odlomila, tak sme si priklincovali doštičky a s takými na ulici hrali. Prvú hokejku som dostal ako malý chlapec od slávneho futbalistu a hokejistu Doda Reimanna z ŠK Bratislava. Bola sice obohratá, ale vydržala niekoľko sezón. Keď som vyrástol, venoval som ju ďalej.
M. M: Prvú tenisovú raketu som na Vianoce ako darček nedostal. Bolo to inokedy. Mal som aj pálku a potom ťažkú drevenú artisku. Bolo mi to jedno, čím som búchal, hlavné, že bolo čím.
Čo dnes u vás nemôže chýbať na vianočnom stole?
J. G.: V prvom rade je to kapor a vynikajúci zemiakový šalát, ktorý robí moja manželka. Nápoje vyberáme podľa toho, aká je nálada. Snažíme sa naše deti aj v tomto smere viesť k skromnosti a nie k rozšafnosti.
M. M: Mávame väčšinou kapra. Ja urobím rybaciu polievku, naporciujem kapra. Väčšinou Štedrý deň strávime doma.
Trávili ste Vianoce aj niekedy mimo domova?
J. G.: Viac Vianoc som strávil mimo domova ako doma. Už ako devätnásťročný som počas Vianoc lietaval do USA, Kanady a západnej Európy. Robili sme pre hostí v Alpách show. Prvý Štedrý večer doma počas aktívnej kariéry som zažil v roku 1960, keď som bol vážne zranený a z nemocnice ma dotiahli domov. Dvoje Vianoc som zažil dokonca v lietadle. Prvé v Paríži na letisku a druhé v lietadle do New Yorku. Tam sa dokonca posunul čas a mali sme dvakrát Vianoce. To bolo úžasné. (smiech). Dnes už Vianoce trávim v rodinnom kruhu.
M. M: Počas aktívnej hráčskej kariéry som veľakrát strávil Vianoce v Austrálii. Začínal sa tam turnaj Australian Open. Raz som strávil Vianoce aj na Floride. Bolo to exotické, keď vonku nebol sneh, ktorý k Vianociam neodmysliteľne patrí. Mám rád, keď mrzne a deti sa môžu sánkovať a kĺzať. Vianoce bez snehu mi v cudzine prišli polovičné.
Pomohlo v minulom režime niekedy vaše slávnemenoa exkluzívne darčeky sa vyťahovali spod pultu?
J. G.: Samozrejme (úsmev). Hlavne v potravinách, keď neboli banány a pomaranče. Prednosť som mal aj u mäsiara a zohnal som aj to, čo nebolo vôbec dostať. Keď som prišiel do obchodov, kde bol vedúci fanúšikom hokeja, vždy mi to odložil a nemusel som čakať v dlhom rade. Ale nikto mi nenadával, že som išiel prednostne. Nakupujúci ma brali tak, že im robím na hokeji radosť. Pokupoval som aj bony a nakupoval v tuzexe, čo bolo treba.
M. M: Ja keď som začal nakupovať alebo zháňať darčeky, tak mojou hlavnou dilemou bola otázka: čo kúpiť? V časoch, keď už darčeková zodpovednosť bola na mne, tak v obchodoch už tovaru bolo dosť.
Darčeky kupujete dopredu alebo milujete hektickú atmosféru posledných predsviatočných dní?
J. G.: Presne viem, čo kto potrebuje a pred sviatkami už ani nejdem do obchodu. Poznám napríklad parfém, ktorý vždy používa moja manželka. Dcére kupujem hlavne praktické veci alebo finančne prispejem na darček, ktorý potrebuje - napríklad počítač. Nedávame si také veci, ktoré sú prebytočné. Darčeky by mali byť užitočné a účelné pre život. Nekupujeme žiadne hlúposti.
M. M: Dnes sa z Vianoc robí veľké haló. Celý mesiac sú už Vianoce a všade je strašný zhon. Príde mi to stresujúce a presným opakom toho, aké by to malo byť. Hektiku nemám rád a ešte aj tá dilema, čo kúpiť, je ťažká. Mám dojem, že všetko, čo potrebujeme už máme a aby to boli zbytočnosti, tak to nechcem. V poslednej dobe mi darček príde skôr ako pozornosť, aby blízki vedeli, že na nich myslím.
