Mladá štvrť známa ako Horná Sihoť

Začiatkom 30. rokov 20. storočia vypísali súťaž aj na plán zástavby Hornej Sihote.

TRENČÍN. Už pred prvou svetovou vojnou existovala koncepcia komplexného stavebno - technického rozvoja celej sídelnej aglomerácie. Vojna však prerušila sľubné plány na budovanie a rozšírenie mesta.

Až v máji 1923 zastupiteľstvo podporilo vypracovanie tzv. regulačného plánu Hornej Sihote, predstavitelia mesta chceli, aby na sever od centra Trenčína vyrástla podľa mnohých ľudí najkrajšia mestská štvrť. Keď v roku 1925 znova ukázal Váh svoju silu a zalial voľné priestranstvo sihotí, mesto vedelo, že musí vyriešiť najskôr jeho skrotenie a usmerniť jeho tok tak, aby neohrozoval ľudské životy a obydlia.

Prvým krokom realizácie novej mestskej časti preto musela byť protipovodňová ochrana. Zabezpečila ju hrádza vybudovaná približne v pôdoryse, v akom dnes vedie okolo Nábrežnej ulice. Hrádzu stavali postupne v niekoľkých etapách v roku 1931 - 1936. Začiatkom 30. rokov 20. storočia vypísali aj súťaž na plán zástavby Hornej Sihote, ktorý aktualizovali v roku 1936.

V roku 1935 odovzdali do užívania budovu Sokolovne v juhozápadnej časti Hornej Sihote, o dva roky neskôr pribudla nová letná plaváreň, jedna z najmodernejších na Slovensku. Hlavnú budovu so šatňami projektoval trenčiansky staviteľ Alexander Maráky.

Prvou budovou na Hornej Sihoti, ktorú postavili na základe schváleného regulačného plánu, bola Obchodná akadémia. Po viacročnom úsilí, neúspešnom výberovom konaní, mesto napokon v roku 1932 vybralo projekt Ferdinanda Silbersteina z Bratislavy. Pre nedostatok financií však pristúpilo k realizácii stavby až o tri roky neskôr. V roku 1936 bola budova dostavaná, školu pomenovali po vtedajšom predsedovi vlády ČSR, Dr. Milanovi Hodžovi, podobne i blízku ulicu. Výstavba na Hornej Sihoti pokračovala rýchlym tempom.

Postupnou výstavbou nových domov už Sihoť nadobúdala ráz modernej mestskej štvrte, formovala sa hlavná ulica (Rázusova), ktorá sledovala starú cestu vysadenú alejou. V minulosti viedla až k prievozu na Skalku. Dnešná Rázusova (Gorkého) ulica bola najskôr hlavnou tepnou Hornej Sihote.

Pre lepšiu komunikáciu postavili na mieste železničných závor pri budove finančných úradov (donedávna Verejná knižnica) podjazd, ktorý zlepšil dopravnú situáciu tejto novovznikajúcej časti mesta. Do užívania ho odovzdali 1. mája 1941, takmer v nezmenenej podobe slúži dodnes. Zrealizoval ho víťaz verejnej súťaže trenčianskoteplická stavebná firma Jozefa Adameca. Autorom architektonického riešenia podjazdu bol Ferdinand Silberstein.

V roku 1936 začali stavať veľkú budovu veliteľstva 5. armádneho zboru podľa projektu Jakuba Domanského. Za dva roky ju dokončila stavebná firma Ing. Otakara Nekvasila z Prahy. V budove, ktorá mala až 480 miestností, sídlil generálny štáb armády Slovenského štátu. Vojenský okruh, ako ho bežne Trenčania nazývajú, patrí i dnes k dominantným budovám Hornej Sihote.

Stavalo sa rýchlo a kvalitne, Horná Sihoť sa v krátkom čase rozrástla o nové nájomné domy nielen pre vojakov a dôstojníkov. Väčšinou ich projektovali stavitelia Ján Barytus, Dominik Filipp. Zaujímavosťou je, že ani naše mesto neobišla vlna premenovaní ulíc, v roku 1939 napríklad jednomyseľne schválili nový názov pre Hodžovu ulicu, pomenovali ju ulicou Adolfa Hitlera. Po skončení druhej svetovej vojny jej vrátili pôvodné meno.

Podľa stavebných plánov, ktoré nezrealizovali, mal stáť na Hornej Sihoti rímskokatolícky kostol. V roku 1947 mestský národný výbor dokonca vyhovel žiadosti farského úradu a rezervoval na tento účel pozemok neďaleko športového štadióna. Zmenené spoločensko - politické pomery po roku 1948 zamedzili výstavbu tohto objektu.
Dnešná Sihoť s dvoma zimnými štadiónmi, novými, modernými panelákmi a obchodnými strediskami predstavuje sídliskový komplex, zasahujúci do katastra mestskej časti Opatová.

Zdroje: Ingrid Gajdošová, Ing. arch. Jozef Múdry - Pasportizácia urbanistického súboru Horná Sihoť, materiály Trenčianskeho múzea, Štátneho archívu, RNDr. Jána Hanušina.