TRENČÍN. Legionárska ulica je najdlhšou komunikáciou, vedie od konca Námestia svätej Anny ďalej na juh smerom ku Keramoprojeku, Fakultnej nemocnici až ku Leteckým opravovniam, kde v Biskupiciach aj končí.
Niekoľko názvov
V roku 1868 ju nazývali Nemocničnou ulicou (Körház ut/, podľa prvých budov špitála, ktoré tu vyrástli, neskôr sa už volala Rákociho ulica, po roku 1918 krátko Legionárska, na pamiatku legionárov, dobrovoľníkov, ktorí sa zaslúžili o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Za socializmu ju premenovali na ulicu Sovietskej armády, po roku 1991 jej prinavrátili dnešný názov.
Dravé vody rieky po častých povodniach menili koryto, meandre Váhu zasahovali do širokého neobývaného priestoru až po Biskupice. V týchto južných predmestských štvrtiach zvaných Humná, Trudne, Teheľňa vyrástli postupne domy chudobných, prízemné príbytky drobných remeselníkov a obchodníkov. Zástavba sa vyvíjala pomaly.
Od námestia sv. Anny južnejšiek Váhu viedla Krížová ulica, dnes Jilemnického a Majerská, dnešná Jesenského ulica. Najdôležitejšou spojnicou s obcami na ľavej strane Váhu zostala dnešná Legionárska ulica, ktorá sa pred bývalou nábytkovou továrňou, v blízkosti dnešného Keramoprojektu, rozdvojovala na dva smery - Soblahov a Biskupice.
Zo severného konca Legionárskej ulice vedie po úpätí Breziny Partizánska ulica (predtým Priekopy). Na jej začiatku bol ženský starobinec, prudko stúpajúca cesta viedla ku katolíckemu cintorínu, na ktorom však už koncom 19. storočia nepochovávali. Dnes sa tadiaľto dostaneme k židovskému cintorínu.
Masarykove kasárne
Na starých pohľadniciach Trenčína dominujú v tejto časti mesta kasárne Maďarskej kráľovskej domobrany, ktoré dostavali v roku 1889. Sídlil v nich 15. honvédsky pluk, dovtedy posádka pluku bývala na rôznych miestach po celom meste.
V roku 1924 honvédske kasárne premenovali na Masarykove. Boli tam umiestnené v tom čase aj automobilové opravárenské dielne (Československá automobilová zbrojovka, pobočka v Trenčíne), ktoré až v roku 1943 presťahovali do Zlatoviec. Kasárne boli v dvorovej časti ešte na začiatku 20. storočia stavbou pavlačového typu.
Komplex menších budov kasární pokračoval smerom k Partizánskej ulici. Oproti bývalým kasárňam stáli hneď pri ceste prízemné domy drobných remeselníkov a obchodníkov, napríklad lahôdky Maximiliány Weilovej a menšie krčmy. V ulici bola iba jedna kaviareň - Moravia, známe bolo aj mäsiarstvo a údenárstvo Jozefa Chorváta. Sídlili tu viaceré „humánne ústavy“, aj štátna detská opatrovňa. Zablatená ulica sa dočkala rozsiahlejších úprav po roku 1913.
Základný kameň prvej budovy dnešného areálu nemocnice v roku 1845 položil opát Ľudovít Stárek. Ústav bol situovaný pri župnej hradskej, pozostával z jednej hlavnej poschodovej budovy a z dvoch prízemných domov, kde boli kancelárie.
Pre zlepšenie ošetrovateľskej služby vybavila správa župnej nemocnice od r. 1886 rehoľné sestry namiesto civilných ošetrovateľov. Spočiatku ich bolo desať, v roku 1942 pracovalo v nemocnici až 30 sestričiek rádu sv. Vincenta. V hospodárskej budove bola aj kaplnka, kde organizovali pravidelné bohoslužby. Najvýznamnejšou a najväčšou stavbou nemocnice boli na vtedajšiu dobu rozsiahle pavilóny chirurgie (dnešná geriatria) a interného oddelenia, dokončené okolo roku 1913. V roku 1928 postavili modernú budovu psychiatrického a neurologického oddelenia so 100 lôžkami.
Moderné novostavby
V posledných desaťročiach došlo v tejto časti mesta k veľkým zásahom do pôvodnej uličnej štruktúry. Nebezpečné križovatky upravili kruhovým objazdom, v širšom okolí vyrástli nové sídliská, rodinné domy, nové prevádzky. Na mieste niekdajších kasární vyrástol podľa plánu multifunkčný a moderný komplex „Masaryčiek“, obchodné biznis centrum, kde pamätali i na podzemné parkovanie.
Kedysi sa hovorievalo, že Trenčín je mestom vojakov a krčiem, tradícia vojenstva je zachovaná dodnes, na Legionárskej ulici sídli Veliteľstvo logistiky Ministerstva obrany SR, v areáli sa nachádza aj vojenská poliklinika, ktorú využívajú všetci obyvatelia Trenčína.
Zdroje: J. Hanušin: Trenčín na starých pohľadniciach, V. Maniš: História nemocnice v Trenčíne, Štátny archív Trenčín, plány mesta z r.1868, 1900 , zbierky Trenčianskeho múzea.
