NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Ani v tomto roku sa oslava neobišla bez slzičiek šťastia, úprimných úsmevov, živej hudby a radosti zo stretnutí so spolužiakmi i známymi, ktorí sa nestretli už desiatky rokov. Takmer dvadsať rokov organizuje toto podujatie Zbor pre občianske záležitosti. Stretnú sa na ňom občania mesta, ktorí v kalendárnom roku dovŕšili sedemdesiatku.
Tento ročník sedemdesiatnikov je najsilnejší
V dvadsaťtisícovom meste žije v tomto roku 192 ľudí oslavujúcich sedemdesiate narodeniny. Z nich stošestnásť neodolalo zaspomínať si na mladosť a spoločné časy v novej spoločenskej sále na Hviezdoslavovej ulici. „Je to najsilnejší ročník od čias, kedy túto oslavu organizujeme. Mávali sme v meste od 150 do 170 sedemdesiatnikov. Zastúpenie žien a mužov je približne rovnaké,“ prezradila tajomníčka Zboru pre občianske záležitosti Jaroslava Durcová, ktorá akciu organizovala už po sedemnástykrát. Z takmer dvesto sedemdesiatnikov sa pre rodinné povinnosti a zdravotné problémy ospravedlnilo približne štyridsať občanov. „Tridsaťtri oslávencov sa neozvalo vôbec,“ dodala Durcová.
Aj na oslavu sedemdesiatky prišiel s fotoaparátom
Novomešťan Fedor Tučka (70) je so svojim fotoaparátom takmer zrastený. Ani na spoločnej oslave neodolal cvakaniu spúšťou. „Stretol som tu priateľov, ktorých som dlhší čas nevidel. Videl som tu viac žien ako mužov. Napriek tomu, že ženy sa sťažujú na chlapov, aké sú s nimi trampoty, dožívajú sa asi dlhšieho veku ako muži,“ usmial sa. Fedor Tučka začal fotografovať už v študentských časoch. Prvé fotky urobil ako štrnásťročný žiak s fotoaparátom otca. Ľúto mu je za zaujímavými fotoobjektami, ktoré zmizli z mapy mesta. „Najviac mi chýbajú bývalé uličky pod kostolom. Hoci boli schátralé, spomienky na ne sú krásne,“ povedal jubilant, ktorý dnes najradšej fotí na námestí, pri Váhu, na Zelenej vode a Kamennej.
Oslavovala aj hudobná ikona: Fero Sartoris
Hudobnú scénu si od 60. rokov minulého storočia nedokážu Novomešťania predstaviť bez speváka a gitaristu Ferdinanda Sartorisa (70). „Hrávali sme od roku 1963 v bývalej Palme i v kaviarňach. Ľudia sa bavili a bolo to krásne. Rozveseľovať Novomešťanov sa snažím doposiaľ,“ vyznal sa obľúbený spevák známy aj z kapely Klub Považan. Dodnes spomína na vystúpenia so Slavom Bajzom, Zdenom Konečným, Zdenom Petrikovičom i bratom Štefanom. I keď aj on počas svojho života zažil viaceré rany i srdcabôľ, šíri okolo seba stále optimizmus a má množstvo priateľov. „Stretol som tu mnohých spolužiakov, sú to úžasné zážitky. Nedajú sa vymazať ani z hlavy, ani z duše. Bolo nám dobre,“ tešil sa Fero Sartoris.
Na stretnutí nechýbali ani volejbaloví elegáni
Sedemdesiatnici Zdeno Barták (70) a Pavol Horňák (70) sa stali novomestskými legendami pod vysokou sieťou. „Sme prekvapení, koľko ľudí sa tu zišlo. Páči sa nám tento nápad,“ zhodli sa obaja volejbalisti. V novomestských dresoch hrávali už po skončení vojenskej služby od roku 1964. Skvelá partia vybudovala na Poľnohospodárskej škole antukové ihrisko a tribúny, ktoré boli počas zápasov zaplnené. „Boli sme z antuky ošúchaní a odratí a rodičia mali stále čo prať. Hrávali sme za dvadsať korún,“ zasmiali sa rovesníci, ktorí dokázali na tribúny pritiahnuť v tom období viac ľudí ako futbalisti. Za éry dnešných sedemdesiatnikov hrávali volejbal na území nášho mesta aj kluby z izraelského Tel Avivu, talianskeho Reggia di Emilio, afrického Maroka i Nemeckej spolkovej republiky. Pavol Horňák hrával pred dvoma rokmi ešte stolný tenis, Zdeno Barták dnes naháňa kondičku na bicykli.
