Ulica často menila svoj ráz a rozsiahle stavebné zmeny ju časom premenili na miesto obchodu a tranzitu.
TRENČÍN. Štefánikovu ulicu nazývali v polovici 19. storočia Ország út, Krajinská ulica, po dokončení kasární Fridrichova ulica.
Od skončenia 1. svetovej vojny až do 50. rokov 20. storočia to bola Štefánikova ulica (cesta), potom Ulica SNP a od roku 1991 jej vrátili pôvodný názov po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Na jeho pamiatku je premenovaný aj blízky park, v ktorom stálo od roku 1938 monumentálne súsošie, násilne zlikvidované v roku 1953.
Hlavná hradská
Cesta viedla popod hradnú skalu pozdĺž novozaloženého a udržiavaného parku v línii opusteného koryta Váhu ďalej smerom na Žilinu. Táto komunikácia, budovaná z kameňa hradných zrúcanín a povrchovo upravená v roku 1835, vytvorila hlavnú kompozičnú os, okolo ktorej stavali po výstavbe železnice a hlavne na začiatku 20. storočia.
Vznikla tak najpriemyselnejšia východná časť mesta s významnými podnikmi (Prvá trenčianska borovičková a likérová továreň, Tiberghien-Merina, Titanit - továreň na výbušniny, Valcový mlyn, parná píla). Ako píše Branecký, „tieto fabriky pritiahli rôznych podnikateľov, povstala veľká, rovná ulica s poschodovými domami a vilami.“
V roku 1886-88 zmenila ráz ulice výstavba kasární, dvanásť budov stavali necelých 18 mesiacov podľa projektu žilinských staviteľov, bratov Grüunovcov. Kasárne pre 71. pluk i ulicu pomenovali podľa vrchného zborového veliteľa arcikniežaťa Fridricha, Frigyes föoherceg utcza (Fridrichova ulica).
Člen cisárskej rodiny - jeden z najbohatších Habsburgovcov-Lotringenovcov, zdedil po strýkovi Albrechtovi obrovský majetok. Prapravnuk Márie Terézie bol už ako dieťa predurčený pre vojenskú kariéru, často a rád chodieval do Trenčína, s vojenským sprievodom sa zúčastnil aj otvorenia kasární. V roku 1904 prišiel na veľkolepú parkovú slávnosť, ktorá sa takmer skončila nešťastne. Zábavu ukončil ohňostroj, od ktorého sa v horúcom júlovom dni chytila tráva a kríky v parku. Narýchlo privolaní hasiči zachraňovali nielen poschodia hotela Alžbeta, ale i domy v podhradí.
Ulica kopírovala tok Váhu
Rozľahlý priestor podhradia bol v minulosti pravidelne zalievaný rozvodnenými ramenami Váhu. Na pamiatku veľkej povodne v roku 1662, pri ktorej sa akoby zázrakom zachránili dvaja pltníci, umiestnili do výklenku skaly hneď pri ceste pamätný kríž s nápisom. Neďaleko neho vytesali v roku 1916 reliéf Víťaznej Hungarie na počesť padlých vojakov 15. honvédskeho regimentu. Promaďarský motív nahradil o šesť rokov neskôr Ján Jiskra z Brandýsa, výjav z Jiráskovho Bratstva. I dnes sa nájdu nielen turisti, ale, žiaľ, i domáci, ktorí si ho zamieňajú s pamätným rímskym nápisom.
Táto jedinečná pamiatka z roku 179 nášho letopočtu je viditeľná iba z jedálne a terasy na medziposchodí zrenovovaného hotela Elizabeth.
Popperov hotel na začiatku Štefánikovej ulice, otvorený v čase plesovej sezóny v roku 1902 na mieste zájazdového hostinca K červenej hviezde, je i dnes najzaujímavejšou stavebnou dominantou mesta. Za ním, na mieste, kde dnes stojí moderné Múzeum kolies, mala sídlo Vitekova autoopravovňa, určitý čas vedľa pracoval fotograf F. Krajíček.
Z pôvodnej zástavby zostalo dnes iba zopár domov, rozľahlá prízemná budova bývalej Herbarie, obytné budovy postavené pre dôstojníkov armády, Bleuerova vila, domy pri Kukučínovej ulici - robotnícka kolónia, ale i známe krčmy a hostince - U Furku či Schultzov hostinec, kedysi známejší ako kantína pre vojakov. Žemberák na konci Štefánikovej ulice prežil všetky zmeny režimov a poskytuje stavebne upravené priestory dodnes.
Zbúrané domy
Na východnej strane ulice, za parkom, padli za obeť rozsiahlej rekonštrukcii architektonicky hodnotné secesné budovy. Pôvodný zámer vybudovať moderný obytný komplex, aj so stánkom kultúry nevyšiel, zostalo voľné priestranstvo, na ktorom sa vyníma osamotene stojaca vila pred železničnou stanicou. Býval v nej starosta Trenčína Jozef Reihel.
Na starých pohľadniciach je vidieť aj pozostatky majera pod hradom s nízkymi domcami. Cenné sú zábery na takzvaný Truppenspital, náhradnú vojenskú nemocnicu s 31 barakmi, ktorú vybudovali na východnom okraji kasární pre množstvo ranených z 1. svetovej vojny.
Ulica dnes
Súčasná podoba „Štefáničky“ ako ju Trenčania nazývajú, má komerčný charakter. Nachádza sa tu moderný a obľúbený obchodný komplex Max s upraveným okolím, bezpečnejším kruhovým objazdom, predajne automobilov, zrekonštruované penzióny s reštauráciami, poisťovňa, sídlo úradov (bývalý Výskumný ústav sklársky, postavený na mieste vily dr. Némethyho) či športová hala AŠK Dukla.
