Článok pokračuje pod video reklamou
ČACHTICE. Rozsiahle zdevastované sídlo vysokej šľachty, ktoré na začiatku 17. storočia nechal postaviť manžel Bátoričkinej dcéry Kataríny Nádašdyovej Juraj Drugeth III., zaujalo aj predstaviteľa nastupujúcej generácie architektov Juraja Lutišana.
Ten svoju víziu obnovy renesančnej Drugetovskej kúrie predstavil na piatom ročníku Medzinárodného festivalu architektúry a urbanizmu v Prahe. Chátrajúcemu a znivočenému objektu v blízkosti centra obce dal mladý architekt moderný a zároveň dobový ráz. Ten predstavil na prestížnej medzinárodnej prehliadke prác architektov Architecture Week Praha – Young architecture exhibition. Lutišanov projekt zobrazuje adaptáciu objektu na penzión, informačné centrum a stravovacie zariadenie.
Predstavu o možnej podobe Drugetovskej kúrie prezentoval v priestoroch Národnej technickej knižnice spolu s prácami študentov architektúry z Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska.
„V obci o tomto návrhu nevie asi nikto. Bol to len čisto školský projekt a finančnú stránku si neviem ani len predstaviť. Bolo by potrebné vykonať veľa prieskumov, či už historických, architektonických i stavebných a podľa toho navrhnúť jednotlivé sanácie a opravy,“ prezradil Lutišan. Juraja tento objekt zaujal už počas štúdia architektúry.
„V škole sme mali predmet obnova a ochrana pamiatok, na ktorý sme si mali v predchádzajúcom semestri nájsť stavbu, kam by sme mali prístup. Bolo ju treba obhliadnuť, zamerať i nafotiť,“ pokračoval Juraj. Vtedy sa mu spolu s ďalšími spolužiakmi naskytla možnosť od jeho vedúceho diplomovej práce, ktorý objekt poznal, dostať sa do Drugetovskej kúrie. Na mieste si urobil obhliadku a začal plánovať moderný architektonický návrh zachovávajúci historickú tvár objektu.
„Severovýchodná renesančná časť pochádza podľa výskumov už z konca 16. storočia. Na začiatku 17. storočia sa stavba predĺžila v renesančnom štýle smerom na juh. V 18. storočí sa pristavilo dlhé severné barokové krídlo a v prvej polovici 19. storočia pribudlo južné krídlo,“ pokračoval Lutišan.
Podľa jeho slov prešla budova zmenami aj počas zoštátnenia, keď slúžila ako ubytovanie pre sociálne slabších ľudí. „Žiaľ, z architektonických charakteristík a detailov z jednotlivých období sa nezachovalo takmer nič. Zachované ostalo napríklad torzo rímsy i kamenný portál,“ dodal Juraj.
