V stredu 21. novembra by sa dožil sto rokov zakladateľ fotografickej moderny a česko-slovenského fotožurnalizmu Viliam Malík. Tešil sa na oslavy storočnice, žiaľ, nedožil sa jej. Nečakane zomrel 20. januára.
TRENČIANSKE TEPLICE. Domáci aj zahraniční fotoreportéri si s obdivom všímali útleho pána s paličkou a dvomi fotoaparátmi zavesenými na krku. Bolo to počas 19. ročníka medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach. Fotografoval na Moste slávy udeľovanie tradičnej ceny Hercova misia francúzskemu hercovi Gérardovi Depardieu.
Vtedy deväťdesiatdeväť -ročný Viliam Malík sa pohyboval medzi hereckými svetovými celebritami. Priekopník dokumentárnej žurnalistickej tvorby na Slovensku sa zaradil k posledným predstaviteľom medzivojnovej fotografickej moderny ako najstarší aktívny fotograf.
Ešte začiatkom tohto roka pripravoval autorskú výstavu fotografií. Autorskej výstavy sa Malík nedožil. Vo výstavnej sieni Kúpeľnej dvorany ju pripravil dlhoročný novinár Miloš Nemček.
Nenápadnému zakladateľovi slovenskej žurnalistickej a reportážnej fotografie udelili v roku 2007 za celoživotné dielo ocenenie Osobnosť slovenskej fotografie.
Generácia umeleckých fotografov
Viliam Malík sa narodil 21. novembra 1912 v Bratislave. Študoval na obchodnej akadémii. Jeden z prvej generácie umeleckých fotografov na Slovensku začínal v bratislavskom fotoklube YMCA, ktorý bol v 20. až 40. rokoch 20. storočia najvýznamnejším centrom neprofesionálnej celoslovenskej fotografie. Neskôr tam prešiel rôznymi funkciami až po náčelníka. V roku 1936 sa stal spolupracovníkom Československej tlačovej agentúry, kde pracoval tri roky.
Neskôr, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1939), sa stal externým spolupracovníkom Tlačovej agentúry na Slovensku.
Fotografická všestrannosť ho predurčovala na uvedomovanie si architektonických celkov, rovnako ako stavebných fragmentov. Malíkove čierno-biele fotky dodnes tvoria v statiach modernej fotoarchitektúry ilustračnú výpoveď o histórii Bratislavy i viacerých slovenských miest.
S aparátom v ruke veľa cestoval. Fotil jarmoky, zemiakové brigády nielen pod Tatrami, dokumentoval rôzne sviatky a podujatia, bombardovanie Bratislavy, horiacu rafinériu Apollo, prezidentov Beneša, T. G. Masaryka, či Chruščova na stanici v Bratislave.
Prednášky dopĺňal diafilmami
Začiatkom 50. rokov ho služobne preložili do Vysokých Tatier. Tu pracoval v Správe liečebných ústavov Národnej poisťovne. Po ťažkej železničnej havárii začal po dvoch rokoch fotiť v tatranskom prostredí. Ako kultúrny referent v zdravotnom ústave pacientom organizoval pestrý kultúrny program a stal sa lektorom Akadémie vzdelávania. Bol prvý, kto svoje prednášky dopĺňal diafilmami. Bol veľkým propagátorom Vysokých Tatier.
Napriek bohatej fotografickej skúsenosti začal samostatne vystavovať, až keď mal viac ako osemdesiat rokov. Najskôr v roku 1995 v Bratislave a odvtedy mal mnohé autorské výstavy, napríklad o architektúre, známom medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach, alebo o starom historickom centre Bratislavy. Dominantnou bola výstava po prírodnej kalamite vo Vysokých Tatrách, ktorú zobrazil na vysokej umelecko-reportážnej úrovni na výstave v roku 2005.
Dokumentačná fotografická tvorba Viliama Malíka sa sústredila na prezentovanie fotografií so sociálnou tematikou, reportážnu dokumentaristiku, zachytávanie neopakovateľných slovenských ľudových tradícií.
Viliam Malík si veľmi rýchlo osvojil moderné fotografické videnie a uplatnil sa aj ako znalec a inovátor v oblasti čierno-bielej fotografickej technológie.
Slovenský fotograf sa do análov zapísal ako prvá významná postava slovenského fotožurnalizmu. Čierno bielymi a neskôr aj farebnými snímkami dokázal dopĺňať primeraný fotografický zbierkový fond. Amatérskej i profesionálnej fotografii sa venoval osemdesiat rokov.
Do posledných dní života fotografoval. V minulom roku počas trenčianskoteplického medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest povedal: „U fotografa na veku nezáleží. Ak sa dožijem trojciferného čísla v novembri 2012, ak ma budú nohy niesť, hlava myslieť, budem stále fotografovať.“ Z rozhovoru bolo cítiť, ako sa tešil na oslavu storočnice.
