TRENČÍN. Na mieste, ktorým sa vchádzalo do centra, zasvätili svätej Anne, patrónke Dolného mesta, neskorobarokový kostolík, ľudovo nazývaný aj kaplnka 26. júla 1768.
Dôvodov na jeho výstavbu bolo niekoľko: neúmerná vzdialenosť k farskému kostolu na Hôrke, schody vedúce k nemu a v noci zatvorená mestská brána. Nepriazeň počasia taktiež sťažovala cestu do kostola, kedže ešte ani v prvej tretine 20. storočia nemali všetky ulice Trenčína pevné chodníky. Vážny dôvod pre stavbu kostola bol ten, aby mohol slúžiť aj biskupickým a nozdrkovským veriacim. Zásluhu na jeho postavení má Zuzana Nevedy, vdova po Adamovi Ďurďovanskom, mestskom richtárovi.
Keď dostala na jar v roku 1767 povolenie od Jána Ilešháziho, pána hradu, nalámať kameň na Brezine na jeho základy, začali ho stavať. Nitriansky biskup Ján Gustiny poznal dokonale pomery trenčianskych katolíckych veriacich, prejavil veľké porozumenie a odporúčal stavbu uskutočniť čo najskôr. Dokončili ju a vnútorne vybavili za rok a tri mesiace.
Mnoho ciest a názvov
V stredoveku sa v tejto časti mesta nachádzala štvrť zvaná Humná. Úzku šiju pôdy medzi návrším Breziny a blízkym Váhom pretínal potok z Horného šianca. Bol tu aj kamenný mostík, ktorý spájal často zaplavované predmestie. Až postupne začali Dolné mesto, nazývané aj Annaváros, Anenské mesto, zaplňovať prízemné domy prevažne chudobnejších obyvateľov.
Námestie sa stalo priestorom, odkiaľ vybiehali cesty ďalej do chotára. Z južnej strany k Váhu viedla Jilemnickeho ulica (Krížová) a Jesenského ulica (vtedajšia Majerská, Biskupická), smerom na juh pokračovala cesta Legionárskou (predtým Rákocziho) ulicou.
Námestie do roku 1919 nazývali ešte maďarsky Szent Anna tér, v rokoch 1919 - 1945 Námestie sv. Anny, po 2. svetovej vojne ho zmenili nakrátko na Námestie Červenej armády. Ďalšia séria pomenovaní po funkcionároch nastala v roku 1947, odvtedy, až do roku 1991 nieslo meno po prvom komunistickom prezidentovi Klementovi Gottwaldovi. Konečne v roku 1991 mu prinavrátili pôvodný názov -Námestie sv. Anny.
Ešte na začiatku 20. storočia na zablatenom, neupravenom námestí najviac fotografi zobrazovali kostolík so sochou sv. Jána Nepomuckého, ktorého sem premiestnili spoza Váhu po veľkej povodni roku 1794 a priľahlým domom kuráta. V jednom krídle mal pracovňu a byt, druhé bolo vyhradené starobincu. Dom z nepálenej hliny poškodil požiar v roku 1945, začiatkom 50. rokov bol preto zbúraný.
Po výstavbe novej dominanty námestia- sedrie, sa zmenili i zobrazované objekty. Monumentálnu stavbu súdneho paláca dokončili v roku 1913 podľa návrhu architekta Jablonszkého. V dvojposchodovej budove sídlila aj prokuratúra, súdny archív, väznica bola v priľahlej stavbe. Pred sedriou založili v roku 1914 parčík, v ňom malo stáť pred rokom 1938 súsošie venované pamiatke generála M. R. Štefánika, maketu skutočnej veľkosti pomníka dokonca v parku vystavili na obdiv verejnosti.
Židovský chudobinec
Na Námestí sv. Anny bol od roku 1899 židovský chudobinec. V dome býval spolu so židovskými obyvateľmi aj jeho správca. Budova stála ešte v roku 1985, v podbrání bola zachovalá pamätná tabuľa s trojjazyčným textom, (maďarsky, hebrejsky, nemecky), ktorý uvádza, že na dom chudobných prispel Ján Moritz Marmostein v roku 1898 kapitálom jedentisíc zlatiek, na zvečnenie pamiatky svojej zomrelej manželky Fani, rodenej Gross. Veľmi nešetrným spôsobom pri búraní domu zničili aj tabuľu, jej časti boli donedávna uložené v obradnej sieni trenčianskeho židovského cintorína.
Kedysi i dnes sídlo fotoateliéru
Na námestí boli okrem úradov a dodnes známych súkromných obchodov aj obľúbené pohostinské zariadenia: v krčme Anny Patekovej visela v piatok zástava na znak toho, že podáva k pivu obľúbenú huspeninu, vedľa bol Ševelov hostinec. V pohostinstve J. Vlachého čapovali dobré uherskobrodské pivo, vo dvore bola záhradná reštaurácia, kde sa mladí ľudia pravidelne zabávali a tancovali.
V súkromnom podniku sa v 30. rokoch 20. storočia nachádzala i nocľaháreň Klubu československých turistov. V tejto budove, známej ako Robotnícky dom, malo do 80. rokov 20. storočia stálu expozíciu Trenčianske múzeum. Vo vedľajšej dvojposchodovej budove bola takzvaná malá pošta pre Dolné mesto. Tu sídlila známa trenčianska fotografka Filoména Trefná, do jej fotoateliéru sa vchádzalo zo dvora. Vedľajší dom so zaujímavou secesnou fasádou patril doktorovi Brežnému.
Obľúbené Urbánkove mäsiarstvo
Na začiatku námestia na rohu ulice Horný šianec sa nachádza známy trenčiansky fotoateliér, sídlo uznávanej firmy Foto Vrátny. Trenčania si pamätajú nielen hostinec Rudolfa Urbánka a známe mäsiarstvo Urbánkovcov, ale i Murínovu lekáreň v bývalom dome doktora Slávika. Na námestí bolo v roku 1925 sídlo nielen okresného súdu, štátneho zastupiteľstva, ale i Pozemkovej knihy.
Tam, kde dnes stojí budova polície, sa ešte v 50. rokoch nachádzala rozľahlá prízemná Thurzova kúria. Súčasné Námestie sv. Anny je od novembra 2009 bohatšie o ďalšiu architektúru - pamätník obetiam komunizmu, odhalený v roku 20. výročia Nežnej revolúcie. Svoju pôvodnú tvár zmenilo výstavbou viacerých polyfunkčných objektov.
Zdroj: Zbierky trenčianskeho archívu, publikácie Štefana Pozdišovského, fondy trenčianskeho archívu
