Ľubica Ivanovská šije šaty pre rozprávkové postavy už šesť rokov.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. S niťou a ihlou v rukách dokáže čary, a preto ju vyhľadávajú nielen princezné a princovia, ale aj ježibaby či Šípková Ruženka.
Drevené bábky v šatách ožili
Odevy pre postavy z ríše fantázie šije mladá učiteľka už šesť rokov. „Niečo treba ušiť na stroji, niečo v rukách. Takéto malé odevy sa šijú zložitejšie ako oblečenie pre dospelých,“ prezradila autorka šiat pre drevené bábky. Vzácne gény zdedila po rodičoch, mama je krajčírka, otec ju naučil maľovať. Ako prvé obliekla Ľubka tri sudičky z rozprávky o Šípkovej Ruženke, ktorú nacvičovala s deťmi v dramatickom krúžku.
„Vtedy som pochopila, že je to činnosť, ktorá ma veľmi baví. Bábky nám požičal Ivan Radošinský z Divadielka Galéria, s ktorým som neskôr začala spolupracovať,“ pokračuje Ivanovská.
Jej výtvory si medzi deťmi získali popularitu a divadelné bábky sa v nich premenili na živé bytosti.
Originálne oblečenia šije mnohodní
Každý z odevov je jedinečným originálom. Ľubica nikdy nekopíruje skutočné kráľovské odevy, ani presnú podobu zvieratiek. Pri tvorbe šiat i mnohých ďalších doplnkov zapája iba svoje nápady. „Odevy vidím vo vlastnej fantázii. Rozprávky v televízii pozerám, ale nikdy sa nenechám inšpirovať konkrétnym oblečením,“ hovorí. Režisér Radošinský bábky najskôr vyreže a kostymérka ich potom oblečie do vytúženej podoby. „Nie je to ľahké. Niekedy sa nahnevám a aj štyrikrát všetko rozpáram,“ usmiala sa Ivanovská.
Ušitie oblečenia na jednu bábku z hier Divadielka Galéria Princezná Kukulienka, Adamko v ríši chrobáčikov či Dlhý, Široký a Bystrozraký, jej trvalo vždy najmenej týždeň.
Bavlna, pančuchy, textil i vrecovina
Princezná a princ musia byť krásni, Ježibaba strašidelná a odpudzujúca. Podľa toho si ich kostymérka vyberá aj pracovný materiál. „Doma mám vrece rôznych textílií. Nosia mi ich aj známi, niečo rozstrihám aj ja zo starých vecí. Potom sa už v mechu iba hrabem, vyberám, strihám a zošívam silonovou niťou,“ prezradila.
Na Ježibabu sa hodil kus roztrhanej pančuchy, Ježideda krášlia franforce deravého vreca. Na krídla pre vážku i čmeliaka neváhala použiť kúsky z plastovej fľaše. „Na lienku som využila polovicu rozstrihnutej starej lopty. Úžasné bolo obliekať aj kobylku. Encyklopédie hmyzu ale neštudujem,“ smeje sa Ľubica.
Princezná Kukulienka, Dlhý, Široký a Bystrozraký, ale aj vážky, lienky či pavúky a bytosti z ríše strašidiel dokážu rozosmiať, ale aj vystrašiť či rozplakať najmenších divákov.
Smiech i plač sú poďakovaním za prácu
„Najviac som sa tešila, keď som šila pre Ježibabu a Ježideda. Teraz som nadšená, lebo pripravujem oblečenie čertov. Strašidelné výtvory dokážu zaujať,“ tvrdí autorka bábkového ošatenia. Práve preto nerada šije odevy pre bežné postavy, ktoré sa jej zdajú nudné.
Najradšej má tie, ktoré pútajú malé deti od prvej sekundy. „Je to skvelý pocit, keď na divákoch vidím radosť, strach alebo údiv. Bábkoherecké výkony v symbióze s oblečením dokážu s detskou dušou zázraky,“ dodáva Ľubica Ivanovská.
