TRENČÍN. Farská ulica dnes zahŕňa iba niekoľko domov od námestia po farské schody. V v stredoveku však bola po výstavbe opevnenia dôležitou komunikáciou vedúcou od brodu na Váhu smerom na hrad.
Skalnatá, príkra cesta v blízkosti dnešných krytých schodov, sa končila na úpätí Hôrky, pri najstaršom hostinciZávoji.
Podľa toho, kde sa nachádzala a kam viedla, ju aj označovali - v roku 1554 ako ulička smerom ku kostolu, neskôr to bola ulička pod schodmi, v roku 1588 ulička vedúca k dolnej bráne.
Do roku 1918 ju na pohľadniciach i plánoch mesta uvádzali ako Plebánia út. Zaužívaný názov Farská ulica však za totality zmenili na neutrálnejšiu Hradnú ulicu. Pôvodný názov jej vrátili až pri poslednom premenovaní v roku 1991.
Farské schody
Zastrešené drevené schody robia ulicu neobyčajnou a jedinečnou, nahradili nebezpečný, príkry chodník. Archívne pramene ich spomínajú už v roku 1541, pôvodne slúžili na rýchly presun obrancov mesta k hradbám a zbrojnici, neskôr sa využívali ako spojnica hlavného námestia a kostola Narodenia Panny Márie ako i celého hradného návršia.
Schodisko má 119 schodov, prekonávajúcich výškový rozdiel asi 25 metrov. Farské schody boli síce ozdobou tejto ulice, ale preto, že boli z dreva, zostali ľahko zraniteľné.
Strecha i samotné schody viackrát vyhoreli a museli ich často opravovať. Poslednú rozsiahlu rekonštrukciu uskutočnili v rokoch 1978 - 81. Pred schodmi je osadená socha svätého Jána Nepomuckého, pôvodne stojaca pred piaristickým kostolom. Postaviť ju dal Ján Halweil, nemecký veliteľ hradu, pokladník cisárskeho eráru „zo zbožnej úcty v roku 1732“.
Farská ulica mala pôvodne 13 domových parciel, v rokoch 1868- 1901 tam však už bolo len 11 domov. Dominoval bývalý konvikt, ústav na výchovu mladých šľachticov, istý čas tam sídlil 71. peší pluk, ktorý v roku 1888 premiestnili do kasární pri železničnej stanici.
V trojpodlažnom rožnom objekte známej Sternovej, neskôr Pollákovej kaviarne bolo kasíno, dokonca chvíľu i múzeum. Na poschodí sa v trenčianskom spoločenskom kruhu stretávala miestna inteligencia. V zadnej časti tohto domu zriadili v roku 1912 kino Apollo Bioskop, premietacia kabínka a vchod bol z Farskej ulice. Ešte na začiatku 20. storočia lemovali ulicu košaté javorové stromy, vyrúbali ich pri budovaní chodníka a dlažby.
Palacký sa zachránil u Bakošovcov
Za mestskou radnicou stojí dom, už bez nárožného arkiera, v ktorom býval župný lekár Karol Brančík. Ešte v roku 1927 tam bolo Androvičovo kaderníctvo s honosným francúzskym názvom.
Oproti, za budovou Slovenskej sporiteľne, dodnes stojí pôvodný dom Bakošovcov, u ktorých prenocoval v osudnú augustovú noc roku 1813, keď Trenčín zasiahla ničivá povodeň, mladý študent František Palacký.
Pôvodne renesančný dvojpodlažný dom, kde býval jeho spolužiak zo štúdií, sa mu stal bezpečným útočišťom. Keby sa ubytoval v hostinci pod hradom, ako mal v úmysle, zomrel by v rozbúrených vlnách Váhu.
Fotoateliér mladej fotografky
V poslednom dome pred farskými schodmi, dnes sídle stavebného úradu, začala svoju kariéru známa miesta fotografka. Po presťahovaní firmy Foto Tatra z Trenčianskych Teplíc tu od roku 1921 pracovala mladá ambiciozna fotografka Mária Urbasiówna.
Na poschodí mala fotoateiér na výrobu fotopohľadníc, na prízemí boli dielne a výrobňa filmovacieho závodu Cyrila Kašpara, spolumajiteľa Tatrafilmu Trenčín.
Na Farskej ulici doteraz pôsobí atmosféra minulých rokov a je i pre turistov veľmi atraktívna.
(Pramene: štátny archív v Trenčíne, monografia Trenčín 1. diel, Zbierky Trenčianskeho múzea.)
