TRENČÍN. V nedeľu 28. októbra som zažil príbeh, ktorý vo mne po všetkých tých politických a zlodejských kauzách, ktoré denne vidíme pri sledovaní správ, znova vzkriesil nádej a vieru v dobro. Vracal som sa z Bánoviec nad Bebravou a zastavil som sa v Tescu kúpiť nejaké drobnosti. Pred obchodným domom v automate som ešte kúpil mlieko. Všetko prebehlo zdanlivo bez problémov. Prišiel som domov, vyložil som nákup a zrazu počujem zvoniť telefón.
Nejaká pani, ktorú som nepoznal, mi povedala, že na pulte mliekového automatu som si zabudol peňaženku.
Potom mi povedala, že peňaženku našiel nejaký bezdomovec a požiadal ju, aby ma telefonicky vyhľadala a oznámila mi to.
Pani bola veľmi milá, vyhľadala telefónne číslo v zozname a zavolala mi s tým, že peňaženka je u toho bezdomovca, ktorého mi v krátkosti popísala. Rýchlo som sadol do auta a vrátil som sa do Tesca. Skutočne som tam toho pána našiel.
Ten ma hneď spoznal a vraví mi: „Pán inžinier, mám vašu peňaženku.“ V peňaženke som mal všetky moje doklady, platobné karty a peniaze. Vytiahol ju z vrecka a dal mi ju.
Veľmi pekne som mu poďakoval a spýtal som sa, akú odmenu žiada. On mi povedal: „V peňaženke ste mali jednu päťeurovú a jednu 50eurovú bankovku a ak vám to nevadí, nechal som si tú 5eurovú.“ Ja som mu k tomu nejakú malú sumu pridal, ešte raz som poďakoval a odišiel som šťastný domov.
Zažil som neuveriteľný príbeh, keď človek, žijúci hlboko pod hranicou biedy, sa zachoval čestne, hoci si mohol pri jeho postavení celkom slušne pomôcť, zobrať peniaze a peňaženku s mojimi všetkými dokladmi zahodiť. Neurobil to.Volil radšej čestný a poctivý prístup ako jednoduchšie a pre neho materiálne výhodnejšie riešenie.
Pre mňa, a bol by som rád, keby aj pre všetkých ľudí, tento príbeh o čestnom človeku prehĺbil presvedčenie o tom, že v živote sú oveľa dôležitejšie veci, ako sú peniaze a materiálne hodnoty. Verím, že ak existuje nejaký raj, tak tento človek má v ňom rezervované miesto.
Chcel by som sa ešte raz poďakovať, tomuto slušnému človeku (poznáte ho podľa toho, že stále nosí pod pazuchou malý rádioprijímač a pohybuje sa okolo Tesca), ako aj pani z jedného butiku z Tesca, ktorí pre mňa nezištne urobili veľa.
Autor: Jozef Plachetka