BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Počas osláv Dňa boja za slobodu a demokraciu navštívil spevák a básnik Jan Kryl (65) náš región. Brat Karla Kryla, rebela a bojovníka proti predchádzajúcemu režimu, neskrýval svoje rozčarovanie z ponovembrového vývoja. Práve 17. novembra ukončil svoje koncertné turné po Slovensku a vrátil sa za rieku Moravu k svojej rodine. Karel Kryl (1944-1994) to vždy sekal hlava nehlava, nikoho nešetril a obúval sa najmä do politických špičiek. Podobný je aj jeho mladší brat.
V mnohých aktéroch novembra 1989 zavládlo už rýchlo po jeho skončení sklamanie. Patril medzi nich aj váš predčasne zosnulý brat Karel. Ľudia mali zrejme o ponovembrových ideáloch iné predstavy.
- Karel to hovoril hneď na začiatku. My sme boli na neho až zlí a tvrdili mu, že je strašne pesimistický. Už v texte Demokracia hovorí, že demokracia síce rozkvitá, ale s kozmetickou vadou. Tí čo roky kradli, dnes kradnú dvojnásobne. Ja by som dal miesto dvojnásobne až stonásobne. Karel predpokladal, že po štyridsiatich rokoch komunizmu a desiatich rokoch nemeckej poroby pôjdu k moci najlepšie mozgy a krajinu potiahnu nadohľad k demokratickému svetu. Všetci vieme, že sa tam zase napchali zlatokopovia, ktorí idú štýlom: my máme a po nás potopa.
Mnohí z mladej generácie sú čoraz apatickejší a k histórii vlažní.
- Mali by vedieť to, čo sa dialo v rokoch 1918, 1938, 1948, 1968 a 1989. Mladá generácia nemá vôbec poňatie, čo tu za „totáča“ bolo. Mladá generácia to nevie. Kamarát teraz vydal knižku s autentickými rozprávaniami politických väzňov a ich rodín o tom, čo zažívali v päťdesiatych a neskorších rokoch zo strany štbákov a bacharov. To by malo byť povinné čítanie. Krivdy z čias komunizmu na tomto národe sú nezabudnuteľné.
Za šírenie tvorby Karla Kryla sa ocitli ľudia aj za mrežami.
- Skutočne, za Krylove pesničky boli ľudia vyhadzovaní zo škôl, z práce, dostali sa aj do kriminálu. Mám aj kópiu rozsudku z roku 1974 nad jedným pánom z Jaroměře, ktorý dostal desať mesiacov natvrdo za to, že nechal Krylove pesničky ostatným vojakom kopírovať si na magnetofónové pásky a že im tie pesničky hral. Za to, že niekto vlastnil Karlovu platňu, sa dostal za mreže. Nebolo to jednoduché, samé zákazy a perzekúcie. Napriek tomu, keď sa Karel vrátil, spievali s ním všetci a jeho skladby poznali.
Mnohých v novembri 1989 prekvapilo, že sa na tribúnu postavil spoločne s Karlom Gottom, aby spievali davu československú hymnu na Václavskom námestí. Kryl, ktorý proti komunizmu bojoval a Gott, ktorý bol hviezdou aj počas bývalého režimu.
- Možno vtedy v tej eufórii ani nedocenil to, čo sa od neho žiada. Na vystúpenie pred státisícovým davom ho presvedčil vtedy Václav Havel a hudobný kritik Jiří Černý. Brat Karel to s Gottom odspievali. Po koncerte išiel brat spať k našej sestre. Tá ho strašne „seřvala“. Za týždeň prišiel ku mne na Moravu a „seřval“ som ho ešte ja, ako to mohol dopustiť, že spieval s Gottom. On mi povedal: Vole, nespieval som ja s Gottom, ale Gott spieval so mnou. Spievali dvaja Karlovia. Jeden z nich, brat Karel, musel na dvadsať rokov opustiť vlasť a za počúvanie jeho tvorby boli ľudia trestaní väzením. Druhý Karel, či už chceme alebo nechceme, celých tých dvadsať rokov tomu režimu slúžil. Brat to zorganizovanie vystúpenia Havlovi a Černému nikdy neodpustil.
Václav Havel Karlovi Krylovi napokon neprišiel ani na pohreb, na ktorom bolo vyše päťtisíc ľudí.
- Bola medzi nimi istá žiarlivosť a súperenie. Počas desiateho výročia Karlovej smrti sme sa v roku 2004 stretli. Pre reprezentáciu štátu urobil Havel veľa, ale čo urobil tu, to zbabral. Pustil väzňov, vrahov, ktorí vraždili a znásilňovani znovu. Zrušil zbrojný priemysel. Všetci ho klepali po ramenách a šup na naše trhy.
Karel sa stal svojimi postojmi, pre ktoré musel napokon opustiť v roku 1969 našu krajinu, legendou. Asi to nebude jednoduché vystupovať ako jeho brat.
- Je to veľmi ťažké a zložité. Zo začiatku boli voči mne doslova nenávistné názory, ako sa po Karlovi vôbec opovažujem vystúpiť na javisku. Hovorili mi, že som hyena a „zrúda“, tak som sa musel obrniť trpezlivosťou. Hrávam dnes svoje skladby, recitujem básne a Karlove skladby pridávam už iba ako čerešničku na torte.
V roku 1969 opustil váš brat Karel Československo. Pocity stratiť takmer všetky kontakty s blízkym človekom museli byť veľmi ťažké.
- Karel žil dvadsať rokov v exile v Nemecku. Komunikovali sme veľmi málo. Keď odišiel, mňa vyhodili z práce iba mesiac po tom, čo nám zomrel otec. Karla mimochodom nepustili ani otcovi na pohreb. Naša mama robila vedúcu predajne nábytku, mala rok-dva do dôchodku, ani tú tam nenechali. Dosadili za ňu kádrovú komunistickú rezervu. Moja manželka bola vyhodnotená ako najlepšia predavačka v kraji. Za odmenu dostala zájazd do Juhoslávie. Keďže však bola švagrinou Karla Kryla, tak jej to zobrali a dali miesto toho zájazd do Sovietskeho zväzu na Kaukaz.
Jan Kryl je z dnešného vývoja veľmi sklamaný
FOTO: MARTIN ŠIMOVEC
Nechceli ste opustiť Československo aj vy?
- Nie. Keď Karel odchádzal, mala moja dcéra pár dní. Narodila sa 25. augusta 1969 a Karel odišiel 9. septembra. Keď sa 30. novembra 1989 vrátil, prišla ho miesto malého dieťaťa privítať dvadsaťročná žena. Bol to pre neho šok.
Nemecký exil vášho brata si zrejme odniesli aj vaše deti.
- Mám tri deti. Dve staršie mali veľký problém sa dostať na stredné školy. Syn urobil dvoje príjímačiek, ani na jednu školu však nebol prijatý, vraj pre nedostatok miesta. Samozrejme, bolo to z politických dôvodov. Nakoniec pre šlendriánstvo jedného z riaditeľov, ktorý si nepripustil, že by si Kryl dovolil sa vôbec odvolať, sa dostal na priemyslovku. Neodpovedal na naše odvolanie totiž v povinnom termíne. Po veľkých ťažkostiach aspoň dcéru Hanku nechali urobiť gymnázium. Problém už nemala iba najmladšia dcéra. Je ročník 1977 a reprezentantka Česka vo volejbale.
