NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Osud, ktorý sa skrýva za nepoznaným menom. Zopár čísel a súradníc je navigáciou k miestu hrobu pravdepodobne jediného nemeckého vojaka pochovaného na novomestskom cintoríne.
Desiatky rokov tabuizovaná téma hrobov padlých príslušníkov okupačných vojsk na Slovensku, za ktorými sa skrýva tragédia druhej svetovej vojny. O novomestskom hrobe občana ich štátu oficiálne miesta v Nemecku nevedia.
Hroby vojnových obetí sú dodnes neznáme
Státisíce zbytočných obetí na stranách víťazov i porazených. Vojnové zverstvá zničili a navždy poznačili životy rodín v celej Európe i na celom svete. Mnohí pozostalí dodnes ani netušia, kde ich manželia či otcovia našli posledné miesto odpočinku. Takým je aj Fritz Begander.
Štyridsiatnik, bývalý príslušník Wehrmachtu, ktorého smrť zastihla pri prestrelke partizánov a členov Hlinkovej gardy tri kilometre juhovýchodne od obce Košariská. „Žiadny ďalší nemecký vojak na cintoríne pochovaný asi nie je. Zapálim mu občas sviečku a na hrob položím starý veniec, aby hrob nevyzeral opustene,“ zdôverila sa staršia pani.
Hlinou prekrytý rov orámovaný desiatkou kameňov a označený dreveným krížom, ktorý poznačil zub čas. „Tu odpočíva Fritz Begander. 29. september 1944,“ informuje nápis na plastovej tabuľke.
Úmrtný list z čias vojny sa nezachoval
Po úspechu, počas ktorého sa vďaka seriálu článkov v našich novinách podarilo po sedemdesiatich rokoch vypátrať v roku 2010 hrob slovenského vojaka Karola Smorada pochovaného v Poľsku, je tu nová výzva.
Pokúsiť sa nájsť najbližšiu rodinu nemeckého vojaka z novomestského cintorína. Archív so zoznamom hrobových miest z vojnových čias na mieste Beganderovho odpočinku je však neúprosný.
Uvádza iba presné miesto uloženia pozostatkov a dátum úmrtia. „Úmrtný list tu zachovaný nie je. Nemáme ani jeho dátum narodenia,“ dozvedáme sa zo zažltnutej knihy na cintoríne. Prenájom hrobového miesta je však uhradený až do roku 2024. S jeho slovenským platcom sa napriek snahe nepodarilo skontaktovať.
Rodokmeň uvádza: zahynul v Košariskách v Slovinsku
Po internetovom pátraní a hľadaní rodiny Fritza Begandera na nemeckých stránkach svitla nádej. Seržant Fritz Begander je uvedený v jednej z vetiev rodokmeňa, údaje o jeho úmrtí sú však chybné. Podľa nich by ho príbuzní nikdy nenašli. „Zomrel v Košariskách 29. septembra 1944 v Slovinsku,“ odkazuje stránka rodokmeňa Familie Begander na štát, v ktorom Fritz nie je pochovaný.
Nasleduje e-mail správcovi stránky Detlefovi Beganderovi s pripojenými fotkami Fritzovho hrobu. „Ďakujem za fotografie. O Fritzovi som nemal okrem údajov od vás doteraz žiadne informácie. Bohužiaľ som doteraz nenarazil ani na dôkazy priameho spojenia s mojou rodinou. Do rodokmeňa som ho zaradil z dôvodu zhodnosti mena a blízkosti bydliska,“ obratom odpovedal Detlef Begander, tvorca beganderovského rodokmeňa.
Najbližších príbuzných sa nepodarilo nájsť
Ani po rozposlaní niekoľkých ďalších e-mailov sa nepodarilo zachytiť stopu po najbližších príbuzných, ktorí už zrejme nežijú. Veľkou nádejou bola nemecká maliarka Renate Beganderová. V prvých momentoch to vyzeralo na blízke príbuzenstvo cez vetvu jej manžela. Manželia Beganderovci telefonicky obvolali svojich príbuzných. „Ak by Fritz nebol padol, bol by mal dnes 98 rokov.
Telefonovali sme mnohým Beganderovcom, priame spojenie sme však nenašli. Kedysi som od jednej firmy dostala CD so zoznamom Beganderovcov v Nemecku. Bolo ich tam uvedených tristo. Nájsť ich cez telefónne zoznamy je veľmi ťažké. Škoda, že vám nedokážem viac pomôcť,“ napísala maliarka Renate Begander.
Z rodnej obce sa neozval nikto
Z viacerých prameňov sa nám podarilo potvrdiť a získať údaje, ktoré sa neuvádzajú ani na Fritzovom hrobe na novomestskom cintoríne. Feldwebel (seržant) Wehrmachtu sa narodil 11. februára 1914 v Klarenwalde, ktorý sa podľa vtedajšej politickej mapy nachádzal na území Nemecka. Obec v blízkosti mesta Wroclaw od skončenia druhej svetovej vojny patrí Poľsku. Dedinka, ktorá mala počas druhej svetovej vojny 855 obyvateľov, sa od roku 1945 volá Chrzastowa Wielka.
Jej nemeckých obyvateľov postihol ten istý osud ako sudetských Nemcov v Českej republike. Boli vyhnaní. Snaha získať údaje z archívu tejto obce a prípadné kontakty na najbližšiu rodinu Beganderovcov tak rýchlo stroskotala. Nepomohol ani jej súčasný starosta.
Tabuľka s menom Fritza Begandera je aj vo Važci
O novomestskej lokalizácii miesta hrobu Fritza Begandera nevedel ani Nemecký spolok pre starostlivosť o vojnové hroby s centrom v meste Kassel. „Napriek snahe v rámci našich prenosov pozostatkov nebol hrob Fritza Begandera nájdený. Z tohoto dôvodu nemohol byť jeho presun uskutočnený,“ uvádza Volksbund Deutsche Kriegsräberfürsorge. Pamätná tabuľka s menom Fritza Begandera sa síce nachádza na centrálnom cintoríne nemeckých vojakov vo Važci, tu však reálne pochovaný nie je.
Jeho telo nebolo umiestnené ani na ďalších piatich cintorínoch nemeckých vojakov, ktoré sa na Slovensku nachádzajú. Na Slovensku je na oficiálnych nemeckých vojenských cintorínoch pochovaných 12 199 nemeckých vojakov. Fritzove pozostatky v skutočnosti ležia v Novom Meste nad Váhom a nevie o nich takmer nik.
Padol v prestrelke na konci roka 1944
Záhadou ostáva, ako sa príslušník Wehrmachtu Fritz Begander dostal do jemu osudnej prestrelky na konci septembra 1944, počas ktorej zahynulo dvanásť príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.
Vyše päťdesiatčlenná skupina sa vtedy vracala z Brezovej pod Bradlom do Nového Mesta nad Váhom. V blízkosti Košarísk pri kopanici Hrotky sa Pohotovostný oddiel presúvajúci sa v autách dostal v úseku najužšej cesty pod krížovú paľbu približne tridsiatich partizánov.
Dvanásť príslušníkov Hlinkovej gardy bolo počas prestrelky zastrelených a pätnásti boli ťažko ranení. Dvom sa podarilo ujsť. Mnoho gardistov bolo zajatých.
