TRENČÍN. Námestie Ľudovíta Štúra má svoj pôvod v priestore, ktorý sa vytvoril pred dolnou bránou, rozšírenou v prvej polovici 16. storočia o predsunutý barbakan.
Z archívnych i literárnych prameňov vieme, že na predmestí, za hradbami, sa nachádzal kláštor a kostol františkánov, údajne zbúraný po požiari v roku 1709.
Okolo sakrálneho objektu, ktorý objavili v roku 1996 pri kopaní základov Československej obchodnej banky, sa nachádzal rozsiahly cintorín. Jeho existencia je archívne doložená rokom 1586. Keď žilinská účastinná spoločnosť Technika v máji 1926 začala s dláždením námestia, v hĺbke necelých 2 metrov objavili porozhadzované truhly a ľudské kosti, pozostatky ďalšieho rozsiahleho cintorína. Išlo o pohrebisko, ktoré kúpili jezuiti od magistrátu v roku 1657 tesne za múrmi mesta.
Ako píše Jozef Branecký, pomohol Juraj Lippay, ostrihomský arcibiskup, ktorý zaplatil polovicu zo sto zlatých. Bývalo zvykom pochovávať mŕtvych vždy v blízkosti kostola, iné vhodné miesto vtedy neexistovalo. Za jezuitským kolégiom by cintorín ohrozoval Váh, ktorý sa neustále vylieval z koryta.
Rôzne mená a podoby námestia
Časom sa zabudlo na pôvodný charakter pietneho miesta, postupne tu vzniklo trhovisko. Trhová funkcia neskoršieho malého rínku sa odrazila aj v názve - Obilné námestie (Fruchtplatz, Gabonatér). Obilný trh premenovali koncom 19. storočia na honosnejšie znejúce Ilešháziho námestie, na počesť významného šľachtického rodu.
Námestie od roku 1919 až dodnes nesie meno po Ľudovítovi Štúrovi oprávnene, politik mal totiž blízky vzťah k Trenčínu.
Tejto významnej slovenskej osobnosti sa našťastie nedotkla nezmyselná móda v premenovávaní ulíc a námestí počas komunizmu. Novú podobu získalo námestie v priebehu 19. storočia, keď zbúrali predbránie, časť mestského opevnenia, nazývaného Zwinger.
Na opačnej, južnej strane, začali vyrastať namiesto prízemných prevažne drevených domov honosnejšie dvojpodlažné domy obchodníkov a remeselníkov.
Ako prvý v roku 1856 dom s nárožnou vežičkou na rohu námestia a Vajanského ulice postavil trenčiansky mešťanosta František Girchik. Bolo v ňom železiarstvo Otta Kövesa, po roku 1945 známy hostinec Jozefa Šišáka (U Šišáka), donedávna Slovenská reštaurácia.
Raj pre hostince
Štúrovo námestie ako trhovisko bolo strediskom trenčianskych hostincov a kaviarní. Na tradíciu hostincov v tejto časti mesta nadviazalo množstvo krčiem a výčapov, ktoré bývali často tesne vedľa seba. Trhovníkmi obľúbená bola známa „Kugelka“- hostinec a vináreň s dobrým vínom a bufetom. Na rohu Hviezdoslavovej ulice a Štúrovho námestia bol do roku 1897 hostinec Zlatá hviezda, v roku 1913 už Mestský hostinec (Starkov).
Mal aj skromné ubytovacie kapacity pre povozníkov a trhovcov.
Po prístavbe v roku 1920 dostal aj ľudovú kuchyňu, výčap, maštale a práčovňu. Zbúrali ho až v 50. rokoch 20. storočia pri rozširovaní štátnej cesty.
Trenčania si pamätajú na zastávku autobusu, ktorý pokračoval ďalej Vajanského ulicou. Ešte v roku 1933, keď si chcel Mikuláš Konček rozšíriť svoju živnosť, bolo na námestí a blízkom okolí spolu dvanásť hostinských a kaviarnikov.
Pribúdali historické budovy
V roku 1912 dostavali architektonický skvost - židovskú synagógu, ktorá je jednou z najkrajších na Slovensku. Ulica, na ktorej stojí, sa dnes znova nazýva Hviezdová.
Početná židovská komunita navštevovala dovtedy modlitebne v domoch, jedna z nich sa nachádzala neďaleko dnešnej synagógy na námestí.
V línii budov na západnej strane námestia dominuje dvojposchodová budova s bohatou secesnou fasádou, postavená v roku 1904 obchodníkom s metrovým tovarom Salamonom Weinerom.
Vedľa nej stála najskôr jednoposchodová budova najskôr hostinca, po roku 1929 hotela Habánik, pomenovaného podľa majiteľa. V roku 1938 budovu nadstavali do dnešnej podoby. Ceny izieb tu boli najnižšie z celého Trenčína, jednoposteľová stála 10, dvojposteľová 20 korún.
Obchody s rozličným tovarom
Ráz námestia dokresľovali okrem množstva krčmičiek aj obchody zväčša židovského obyvateľstva - železiarstvo, mäso a údenárstvo, Flackov obchod so zmiešaným tovarom, kde ste dostali kúpiť všetko od hračiek, kozmetiky až po topánky a šatstvo (dnešná Prima banka, predtým dobré kníhkupectvo).
Dnešnému Štúrovmu námestiu zostala časť podoby z minulých dôb.
V súčasnosti láka upravený priestor nielen turistov, ale i domácich, ktorí si príjemnú atmosféru vychutnávajú so strážcom jednej zo starých studní - vodníkom Valentínom. Spracované z materiálov Trenčianskeho múzea, Štátneho archívu v Trenčíne, Bytči a článkov Jozefa Braneckého.
