Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Podľa prastarých predkresťanských predstáv sa duše mŕtvych zúčastňovali na všetkých významnejších udalostiach v živote rodu, preto sa na ne pamätalo príslušnými obradmi. Pamiatka zosnulých - Dušičky, nadväzujú na prvý novembrový deň, na ktorý podľa cirkevnej tradície v liturgickom kalendári pripadá Sviatok všetkých svätých.
Kresťanský kalendár nemal pomerne dlhý čas na takýto účel vyhradený presne vymedzený deň. Až v roku 835 pápež Gregor IV. určil prvý november ako spomienku na všetkých svätcov, na ktorých sa v cirkevnom kalendári nedostalo.
Zvyk z Francúzska
Kánon katolíckej viery o spoločenstve svätých udáva, že omše, modlitby a iné dobré skutky prispievajú k ich vyslobodeniu z očistca. Preto sa za zvlášť účinné považovali zádušné omše a spoločné modlitby za mŕtvych konané na Dušičky v kostole alebo na cintoríne. Postupne sa zvyk rozšíril všeobecne a v kalendári je pri dátume 2. novembra napísané Pamiatka zosnulých.
Samotná tradícia uctievania všetkých zosnulých sa zrodila v roku 998 zásluhou francúzskeho benediktínskeho opáta Oddila z Cluny. V tento novembrový večer zneli v kláštore zvony a veriaci spievali žalmy na počesť zomrelých. Zvyklosť najskôr dodržiavaná vo Francúzsku sa rýchlo rozšírila v Anglicku, Nemecku a 13. storočí po celej Európe.
Slovenská tradícia
Na tieto novembrové dátumy sa v minulosti postupne preniesli niektoré tradičné prvky sprevádzajúce domnelý kontakt s mŕtvymi. Je zaujímavé, že spomienkové slávnosti na počesť zomrelých sa pôvodne na Slovensku viazali k jarnémuobdobiu. K voľbe termínu prispievala nielen zvýšená úmrtnosť na konci zimy, ale aj návrat sťahovavých vtákov. Naši predkovia si totiž predstavovali, že duše zomrelých naďalej existujú v podobe vtákov. Ich návrat do blízkosti obcí spájali s príchodom duší zosnulých predkov, ktoré si chceli priaznivo nakloniť. Tým boli obetné slávnosti na počesť zosnulých aj časovo determinované.
Niektoré sprievodné zvyky ostali v tomto období ešte dlho potom, ako spomienkové slávnosti preniesli pod vplyvom cirkvi na začiatok novembra.
Pocty pri stolovaní
Na mŕtvych sa pamätalo predovšetkým prostredníctvom pohostenia a jedál. Na Orave, Liptove nechávali na Všechsvätých cez noc na stole chlieb alebo časť večere, zámožnejší i pálenku alebo iný nápoj.
Niektorí priložili aj nôž, aby si mohli z pečiva odkrojiť. Ľudia verili, že keby duše na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu.
„Potraviny boli určené aj chudobným, aby sa modlili za pokoj duší zosnulých. Najčastejšie som im rozdávala osobitne upečený čerstvý chlieb, pripadne menšie bochníčky, zvané duše,“ povedala 90-ročná obyvateľka Myjavy.
Pálenie sviečok na hroboch je starým zvykom. Kto nemohol ísť na cintorín, aspoň doma zapálil pre každého zomrelého z blízkej rodiny po jednej sviečke. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba, neodmysliteľne patriace k týmto sviatkom, sú javom novším.
