TRENČÍN. Hviezdoslavovu ulicu postupne začali vytvárať v pätnástom storočí, v období výstavby mestských hradieb, ako prístupovú trasu k Dolnej mestskej bráne a námestiu.
Na konci 18. storočia bola stále hlavnou líniou južného predmestia, do ktorej ústilo viacero vedľajších uličiek. Od stredoveku si zachovala pôvodnú líniu, formovanú blízkou Brezinou a rozvodneným Váhom.
Ulica s rôznymi menami
V roku 1683 ju pramene uvádzajú ako „Stara Ulicza“, nachádzajúca sa za hradbami v predmestí.
V dvadsiatych rokoch 19. storočia niesla názov Via publica alebo Platea publica, verejná ulica. Začiatkom tridsiatych rokov ju ľudia nazývali Platea longa, čo znamená Dlhá ulica, (Hoszú utca, Langegasse).
Tento výstižný názov jej zostal aj počas celého 19. storočia. V rozmedzí rokov 1900 až 1918 ju nazvali podľa vodcu maďarskej revolúcie Kossuth Lajos utca, ľudovo Košútova. Po vzniku prvej ČSR bola tendencia všetky názvy ulíc po maďarských dejateľoch nahradiť významnými slovenskými spisovateľmi a básnikmi. Od roku 1919 až do dnešných čias nesie ulica meno po najvýznamnejšom slovenskom básnikovi Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi.
Do polovice 19. storočia mala ulica typický predmestský, vidiecky ráz, s prízemnými hlinenými či drevenými domami so záhradami. Až neskôr sa začala výstavba honosnejších meštiackych domov s obchodmi známych trenčianskych remeselníkov a obchodníkov. Nechýbali kaviarne pivárne, vinárne, reštaurácia, cukráreň, pekárne.
Na rohu Ľudového hájika a začiatku dnešnej Hviezdoslavovej ulice, približne v priestore schodov do obvodného úradu, bola v minulosti najstaršia kaviareň Népkerti kávéház, nazývaná v roku 1913 Othon, čiže Domov.
Majiteľ David Rosenfeld mal dlhé roky na priečelí prízemnej budovy hrdý nápis Kaviarňa Matúša Trenčianskeho.
Fotografi ju radi snímali s náprotivným rožným domom, zvaným Kirchnerovec. Až do arizácie viedol podnik syn Max Rosenfeld, vyučený čašník, vedúci podniku Passage v Bratislave.
Po Jozefovi Meidlingerovi patrila po vojne správcom Jánovi Lehotskému a Gustávovi Bielikovi.
Na základe reštitúcie kaviareň získala späť v roku 1947 Katarína Rodáková- Rosenfeldová. V susedstve rozšíril pôvodný obchod so zmiešaným tovarom na bodegu a záhradnú reštauráciu Mikuláš Konček so synom Ľudovítom.
Bola tam i piváreň a vináreň, konkurujúca známej Steinovej vinárni na konci Hviezdoslavovej ulice.
Tá fungovala ešte v roku 1938 v dome Langeovcov, posledným majiteľom bol Leopold Stein.
Čas na šálku kávy a zákusok
Známym podnikom so zaujímavými osudmi bola v roku 1913 aj Rákociho kaviareň.
Nachádzala sa na konci dnešnej Hviezdoslavovej ulice, majiteľom bol od roku 1894 Simon Zoltán. Mala útulné prostredie so separé boxami, bývala otvorená aj po polnoci.
Po prevrate sa nazývala Čs. kaviarňa, v roku 1925 U Zoltána a v roku 1934 Zlatá Praha.
Navštevovali ju predovšetkým obyvatelia českej národnosti z Trenčína a širokého okolia.
Syn majiteľa Zoltána vlastnil s Földvárim zlatníctvo, najkrajší a najmodernejší obchod v meste.
Na rohu Jaselskej a Hviezdoslavovej ulice, oproti dnešnému Gastrocentru, Trenčania navštevovali luxusný podnik s výbornými zákuskami, bielou kávou a cudzokrajným čajom.
Majiteľom bol Viliam Kellerman. Útulná kaviareň, zvaná Elite mala kartárske miestnosti, americký biliard, večerný kabaret s cigánskou hudbou. V roku 1914 sa volala Adria, po prvej svetovej vojne Nový svet. Keď zbúrali v polovici 19. storočia jeden z domov Michala Vagnera, ktoré zámožný obyvateľ vlastnil, vznikol priestor na vytvorenie Novej ulice.
Dodnes na rohu stojí dom rodiny Dohnányovcov, v ktorom po vzniku prvej ČSR sídlila Živnostenská banka, po roku 1950 Okresná knižnica, neskôr SOU železničné, dnes sa do týchto priestorov znova sťahuje Knižnica Michala Rešetku.
Zmenená podoba ulice
Z pôvodnej Hviezdoslavovej ulice zostala iba línia ďalších domov.
Oproti Štúrovmu pamätníku to je dnešná fotoslužba, pavlačový dvojpodlažný dom Ladislava Weissa, postavený na konci 19. storočia.
Vo dvore si Trenčania pamätajú mäsiarstvo a konskú jatku. Dnes je tu kaviareň, reštaurácia, letná terasa, až po nárožný neskoroklasicistický dom, moderne zrekonštruovanú Prima banku.
Pravidelné trhy bývali na ulici ešte v 40. rokoch 20. storočia. Hviezdoslavova ulica končila a rozdvojovala sa pri mohutnej trojposchodovej budove Roľníckej vzájomnej pokladnice, postavenej v roku 1926, na ulicu Hollého a Ďurčekovu. Na mieste, kde dnes stojí Kultúrne a metodické centrum ozbrojených síl SR, bola evanjelická škola, v nej vyučoval Samuel Štúr okrem iných aj Františka Palackého.
Výstavbou obchodného strediska, bytov a prevádzok v 80. rokoch 20. storočia sa zmenila ulica na nepoznanie. Už len v spomienkach Trenčanov zostanú Červenkova lekáreň, Strasmanov obchod s potravinami, mäsiarstvo Vojtecha Urbánka, Trenčianska mliečiaren Hermanna Fuchsa, Zugmannova pekáreň, vychýrená Žitňanova cukráreň, fotoslužba, domy, kde bývali Csillagiovci, Pietrovci a Markovičovci.
