Medzi stavebne najzaujímavejšie svetské budovy historického jadra Trenčína patrí bývalý župný dom v severovýchodnej časti dnešného Mierového námestia.
TRENČÍN. Podľa archívnych záznamov na mieste rozsiahlej barokovej budovy palácového typu stáli za hornou mestskou bránou až tri domy. Barokovú rezidenciu Trenčianskej župy postavili na ich základoch.
Prvú budovu kúpili Ilešháziovci od Pavla Tekenaya, druhý dom nadobudol do vlastníctva Gašpar Ilešházi a jeho žena Helena Thurzová od Jána Blatnického v roku 1631.
O štyri roky neskôr už daroval Gašpar Ilešházi svoj príbytok pri vstupe do mesta dcére Kataríne a jej manželovi Petrovi, synovcovi Gabriela Betlena. Po smrti Gašpara Ilešháziho a jeho manželky zdedili synovia Gabriel a Juraj okrem panstva a hradu aj túto budovu. V roku 1665 bola už vo vlastníctve Juraja Ilešháziho, ktorý dokúpil susednú parcelu Štefana Zongora. Až vtedy došlo k spojeniu všetkých troch objektov. Veľký požiar v máji 1708 zničil aj túto budovu, vtedy ju mal vo vlastníctve ďalší z rodu Ilešháziovcov, Mikuláš.
Hlavný trenčiansky župan je v histórii známy postavením morového stĺpu v roku 1712 na priestore pred starým, už vtedy nevyhovujúcim župným domom. Podľa archívnych prameňov bývali v jeho dome pri hornej bráne kominár, pekár, felčiar Kristián a nožiar. Na prízemí čapoval pivo Ján Holička.
V roku 1728 bol dom úradne označený ako dvojpodlažný z kamenného materiálu, vlastníkom bol syn Mikuláša Ilešháziho, Jozef.
O tri roky neskôr mu účtovník trenčianskeho panstva oznámil, že „horný dom“ pri mestskej bráne má fasádu namaľovanú na žlto a na vyrobený štít maliar Lipský nakreslil nápis „K poľovníckemu rohu“.
Sídlo Trenčianskej župy
K veľkej majetkovej zmene domu došlo v roku 1734, odvtedy sa zmenil aj účel budovy. Vtedy totiž Jozef Ilešházi vymenil tento objekt za meštiansky dom s popisným číslom 22 na námestí, ktorý už nepostačoval byrokratickým potrebám župy. Prvé menšie stavebné úpravy urobili v roku 1745, keď museli prispôsobiť na bývanie tmavú a vlhkú miestnosť na prízemí. Dlhé roky budova chátrala, až hrozilo zrútenie celého uličného traktu. Župné zasadnutie 26. 10. 1758 konečne rozhodlo, že túto časť domu zbúrajú a od základov postavia nové krídlo.
Až keď museli podoprieť strop zasadacej siene drevenými stĺpmi, katastrofálny stav prinútil župu začať urýchlene so stavebnými prácami. Trámy a strechu zhadzovali 59 dní. Murársku robotu vykonávalo v roku 1761 18 murárov a 36 nádenníkov. Tehly kúpili od trenčianskeho mešťana Jána Sýkoru a mestského murárskeho majstra Tobiáša Brichtu.
Dokončenie stavebných prác
V stavebných úpravách pokračovala župa i v nasledujúcich dvoch rokoch. Platilo sa stolárom, zámočníkom, kamenárovi, architektovi Jánovi Kráľovi, sklenárovi Františkovi Czveklovi, ktorý dodal veľké sklenené tabule pre 16 okien. V tomto období tehlami vydláždili i časť podlahy tretieho podlažia.
Z pôvodného župného domu preniesli aj malý erb Trenčianskej župy, ktorý osadili na vnútornú, dvorovú stranu prejazdu, kde je dodnes. Veľký erb situovali na priečelie pod tympanon, kde sa farebne vynímala grécka bohyňa spravodlivosti Themis s vážkami a rohom hojnosti.
Pozlacovacie práce erbu i maľby odborne vykonal trenčiansky maliar Juraj Intibus. Latinský text s chronostichonom udáva, že budovu „postavil Ján Ilešházi, večný trenčiansky a liptovský župan za iniciatívy svojho otca Jozefa, počas panovania pobožnej, nepremožiteľnej cisárovnej Márie Terézie“.
Stavebné úpravy župa ukončila až v roku 1764, vtedy odstránili aj vežu hornej brány spolu s časťou mestských hradieb, na ktoré bol napojený východný bočný trakt.
Postupne sa do župného domu vrátil život, do bytu na druhom poschodí nasťahovali trenčianskeho podžupana, archív župného súdu, aj veľký župný archív.
Na prvom poschodí sa okrem iného nachádzala veľká zasadacia miestnosť, nazývaná „Palatium sessionale“, ktorú doplnili v roku 1781 novým nábytkom a kachľami.
Jedna miestnosť so silnými mrežami na okne slúžila aj župnej pokladnici. V roku 1790 zachvátil mesto veľký požiar, oheň sa rýchlo rozšíril po celom námestí, zasiahol najmä strešnú konštrukciu župného domu i najvyššie poschodia.
Dostal sa do bytu podžupana, kde mu zhorel všetok nábytok a písomnosti. Archív župného súdu na treťom poschodí a veľký župný archív, na ktorom začali horieť rámy okien, sa podarilo zachrániť. Dolné dve poschodia a župná pokladňa sa zachovali, lebo mali klenuté stropy.
V roku 1860 bolo v ľudovo nazývanom veľkom župnom dome sídlo župného úradu s kanceláriami predstavenstva, troch župných komisárov, daňového inšpektora a jeho zástupcu, župného účtovníka, lekára, tajomníka a ostatných župných úradníkov. V budove bol umiestnený slúžny i daňový úrad a úrad urbárskeho súdu. Sídlom župy bol spomínaný objekt až do roku 1922, keď bola župná organizácia zrušená.
Všetky muzeálne zbierky pod jednou strechou
Od roku 1940 sa budova stala po mnohých sťahovaniach novým stánkom Mestského múzea Karola Brančíka. Konečne po 63 rokoch boli zbierky trvalo uložené do vlastnej historickej budovy. Objekt bol k dispozícii celý, okrem prvého poschodia dvorného bloku, kde sa nachádzal archív Trenčianskej župy.
Kustód múzea Štefan Pozdišovský v rekordne krátkom čase pripravil prvú výstavu k župným dožinkovým slávnostiam. S pomocou študentov gymnázia a dobrovoľníkov ju narýchlo sprístupnili na oboch poschodiach uličného traktu už 8. septembra 1940. Pretrvala s menšími úpravami až do konca vojny.
V tých rokoch sa zmenilo aj bezprostredné okolie bývalého župného domu, keď zbúrali susednú prízemnú stavbu. Nahradil ju poschodový funkcionalistický dom známeho trenčianskeho kožušníka Jána Kardoša. Počas 2. svetovej vojny slúžili priestory múzea na prvom poschodí Poštovej evakuačnej komisii, ostatné obsadili nemeckí vojaci.
Zbierky bezpečne ukryli až do prechodu fronty do zadného traktu, kam viedli tajné dvere. Po odchode Nemcov slúžila budova múzea ako civilná nemocnica Červeného kríža, na dvore mali poľnú kuchyňu a v budove lôžkovú časť a ubytovňu.
V roku 1957 bolo múzeum vo veľmi zanedbanom stave, Dekora, ľudové družstvo, začala so stavebnými úpravami omietky priečelia i celej budovy. Aj maľba na tympanone bola značne poškodená. Z torza bohyne Themis zhotovili fotografie, na základe ktorých Slovenský pamiatkový ústav, bez priamej obhliadky povolil obraz zatrieť.
Obnovili aj slnečné hodiny na južnom štíte, ale s chybou, keď za ciferníkovou dvanástkou vyznačili trinástku namiesto jednotky.
Dnes sídli v historickej budove riaditeľstvo Trenčianskeho múzea, nachádzajú sa tu pracovne, depozity, konzervátorská a preparátorská dielňa, vzácna knižnica, výstavné priestory. V bývalej kongregačnej sále je stála expozícia, využívaná pre dobrú akustiku koncertnými umelcami, pravidelne tu vystupujú žiaci Základnej umeleckej školy.
