Novomestský textár a gitarista Miroslav Jurika po desiatich rokoch obnovil rockovú kapelu Malý princ. Do role speváka nominoval niekdajšiu hviezdu Superstar Martina Kelecsényiho.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Malého princa tvoria traja gitaristi, basák, bubeník a spevák Martin Kelecsényi (33). Ten svojho času okúsil hviezdnu slávu v slovenskej verzii súťaže Superstar. Z 3620 súťažiacich sa mu podarilo postúpiť až do finále.
Ženský miláčik prvého ročníka Superstar sa 15. septembra spolu s Malým princom vedeným jeho zakladateľom Mirom Jurikom predstavili novomestskému publiku.
Oživiť kapelu po desiatich rokoch je pozoruhodný kúsok. Ako k tomu došlo?
- Miro Jurika (M. J.): Sme vo veku, keď nás hudba strašne baví a robíme to iba pre zábavu. Keď to človek začne robiť na Slovensku s ambíciami, vždy na niečom zakape. Máme nového speváka Martina Kelecsényiho, ktorý doniesol do kapely to, čo jej chýbalo. Veľmi sa z toho tešíme. Názov kapely sme nezmenili. Exupéryho knižka sa nám veľmi páčila, skupinu sme podľa nej pomenovali pred jednou súťažou už v roku 1990.
Ako sa Martin Kelecsényi dostal do kapely Malý princ?
- Martin Kelecsényi (M. K.): Mirovi dali na mňa kontakt hudobníci z B3, ktorí v minulosti spolupracovali pri príprave Superstar. Zavolal ma na skúšku, že si to chce vyskúšať. Sadli sme si aj ľudsky a hudbou sa bavíme. - M. J.: To bola najlepšia náhoda, aká sa nám mohla stať. Zháňal som speváka, ktorý dokáže zaspievať rockové veci, tak mi ho Tomáš Zubák z B3 odporučil. Zo superstaristov k rocku odporučil iba jeho. Dôveroval som mu a mal pravdu.
Obaja ste textári, ako sa dokážete dohodnúť pri tvorbe textov skladieb?
- M. K.: Miro Jurika je majster textár, všetko nechávam na neho. Ja si opravím detailne iba to, čo mi vyhovuje pri speve. Chceme tvoriť vlastnú produkciu, iba občas zahráme niečo prevzaté, keď to potrebujú diváci počuť. - M. J.: Píšem pre Malého princa rockové texty o bežnom živote. O tom, čo prežívame a čo chceme prežívať. Textujem pätnásť rokov, písal som aj pre iných interpretov. S Teamom mám v Čechách Zlatú platňu, tvoril som i pre Vaša Patejdla, Beatu Dubasovú, Tublatanku, Elán a ďalších.
Hral si aj v muzikále Traja mušketieri, neplánuješ pokračovať aj v tejto dráhe?
- M. K.: Nie, nie. Nerobil som to z vlastného presvedčenia, to mi bolo vtedy iba navrhnuté, tak som to vyskúšal. Bola to dobrá skúsenosť, ale stačilo. Mňa priveľmi muzikálová hudba neláka. V podstate sa stále živím ako tenisový tréner, čomu som sa venoval už pred Superstar v roku 2005. Trénujem deti od štyroch rokov až po šesťdesiatnikov.
Bola pre teba nálepka súťaže Superstar dobrým odrazovým mostíkom pre spevácku kariéru?
- M. K.: Ťažko jednoznačne povedať. Niekto to berie ako dobrú skúsenosť, iný to berie ako zabitý čas. Aspoň som zistil, ako to v slovenskom „kvázi“ šou biznise beží. Je to aj o tom, koho poznáte a kto si pritom zohreje polievočku. Hoci si Superstar pozriem niekedy aj teraz, už je tých speváckych súťaží na Slovensku a v Čechách priveľa. Väčší význam to má v krajinách, ktoré sú o desiatky miliónov obyvateľov väčšie.
Účinkoval si v prvom a najpamätnejšom ročníku Superstar. Stretávajú sa jeho účinkujúci dodnes?
- M. K.: Nestretávame sa. Naposledy sme sa videli na pohrebe speváka Petra Končeka, ktorý zahynul pri autonehode. Niekedy, ale skôr zriedkavo, si zatelefonujem s Peťom Kotulom a Samom Tomečkom.
Malý princ má asi tiež problémy so stretávaním. Miro je Novomešťan, Martin žije v Bratislave.
- M. J.: A ďalší člen kapely je dokonca z Trenčína. My dvaja dvakrát týždenne dochádzame na skúšky do Bratislavy. Ja stále cestujem aj pracovne, takže dochádzanie autom do Bratislavy mi problém nerobí.
